It’s been over five years since the last time I ate meat. A lot has changed during that time — when I made the final decision to exclude meat products from my diet, I was still in high school in Prešov, I ate lunch in my school canteen and I knew nothing about cooking. Now I live in Zlín, I work, and I prepare all of my meals at home. Cooking, baking, trying new recipes and coming up with my own became my hobby; especially during the last months, when I have a kitchen for myself and I can do whatever I want in it.
When people find out that I don’t eat meat, their reactions are mixed — but everyone wonders why I made that decision; there are also questions about what I eat, how do I replace protein or whether I miss meat. But my least favourite part of the conversation on this topic is always when it comes to various hypothetical situations such as “if you were on a deserted island where there were no vegetables, would you eat meat?” and so on. The chances of this ever happening are quite small; but many ask me if, in general, there is a possibility that I would ever return to eating meat and meat products.
And the answer is no.
I don’t miss meat
Not a bit. In all those five years, it never happened that I craved chicken or pork cutlet. The only thing I “miss” are more choices when I eat somewhere outside, because due to the fact that I no longer eat any animal products, the number of meals I can eat in the restaurant is very limited.
But in that time, I have already learned how to solve this problem. I know how and where to look for meatless alternatives — whether in restaurants (the vast majority of places don’t offer explicitly vegan dishes, so it took me a while to find out what I can eat and which dishes can be easily made vegan) or even in ordinary supermarkets. At the moment, it is no longer difficult to find plant-based alternatives to meat — and in addition to soy cubes, you can also buy vegan sausages, ham and patties.
By cooking and preparing meals at home on my own, vegetarianism or veganism is much easier for me. Cooking without meat is not as difficult as it sometimes seems — and even a plant-based diet is varied, tasty and balanced. I discovered dishes that I like, came up with some of my own recipes and I like to look for inspiration all around me to try new combinations and flavors.
Over the past five years, I have seen countless videos and documentaries, read around hundreds of articles, and seen thousands of photos on social media or websites of what today’s meat industry looks like. Just when I think about the whole process from breeding pigs, chickens or cows, the processing and packaging, I have chills. And these big corporations are definitely not something I want to support.
To sum it up in the end — I don’t want to eat meat because I don’t miss it. I’ve never even enjoyed it that much. And I don’t want to support animal cruelty.
Už je to viac ako päť rokov, odkedy som naposledy jedla mäso. Za ten čas sa veľa zmenilo — keď som spravila finálne rozhodnutie vylúčiť mäsové výrobky zo svojho jedálnička, som bola ešte na strednej v Prešove, obedy som jedávala v školskej jedálni a o varení som vôbec nič nevedela. Teraz bývam v Zlíne, pracujem, a všetky jedlá si pripravujem doma. Varenie, pečenie, skúšanie nových receptov a vymýšľanie vlastných sa stalo mojim koníčkom; hlavne počas posledných mesiacov, kedy mám kuchyňu sama pre seba a môžem si v nej robiť, čo sa mi len zachce.
Keď sa ľudia dozvedia, že nejem mäso, ich reakcie sú zmiešané — no každého zaujíma, prečo som sa tak rozhodla; padnú aj otázky, čo teda jem, ako nahrádzam bielkoviny alebo či mi mäso nechýba. No moja najmenej obľúbená časť rozhovoru na túto tému je vždy tá, keď príde na rôzne hypotetické situácie typu “keby si bola na opustenom ostrove, kde by nebola žiadna zelenina, zjedla by si mäso?” a podobne. Šanca, že sa toto niekedy stane skutočnosťou, je dosť malá; no mnohí sa ma pýtajú, či vo všeobecnosti existuje možnosť, že by som sa k jedeniu mäsa a mäsových výrobkov niekedy vrátila.
A odpoveď znie nie.
Mäso mi nechýba
Ani trošičku. Za celých tých päť rokov sa ani raz nestalo, že by som mala chuť na kuracie alebo bravčový rezeň. Jediné, čo mi “chýba” sú väčšie možnosti výberu, keď sa stravujem niekde von, pretože vďaka tomu, že už nejem žiadne živočíšne produkty, je počet jedál, ktoré môžem v reštaurácii zjesť, značne obmedzený.
Ale za ten čas som sa už naučila, ako vyriešiť i tento problém. Viem, ako a kde hľadať i nemäsité alternatívy — a to či už v reštauráciách (drvivá väčšina podnikov neponúka vyslovene vegánske jedlá, preto mi chvíľu trvalo, pokiaľ som zistila, čo všetko môžem zjesť i ja a ktoré jedlá je možné ľahko upraviť na vegánske) alebo i v bežných supermarketoch. Momentálne už nie je ťažké zohnať rastlinné alternatívy mäsa — a okrem sójových kociek už kúpite aj vegánske párky, šunku či fašírky.
Tým, že si varím a pripravujem jedlá doma sama, je pre mňa vegetariánstvo, respektíve vegánstvo oveľa jednoduchšie. Variť bez mäsa nie je vôbec také náročné, ako sa niekedy zdá — a i rastlinná strava je pestrá, chutná a vyvážená. Objavila som jedlá, ktoré mi chutia, vymyslela niekoľko vlastných receptov a rada hľadám inšpiráciu všade okolo seba na skúšanie nových kombinácií a chutí.
Za uplynulých päť rokov som videla nespočetné množstvo videí a dokumentov, čítala snáď stovky článkov, a na sociálnych sieťach či internetových stránkach videla tisíce fotiek o tom, ako vyzerá súčasný mäsopriemysel. Už len keď si pomyslím na celý proces od chovania prasiat, sliepok alebo kráv až po spracovanie a balenie, mám zimomriavky. A tieto veľké korporácie určite nie sú niečo, čo chcem podporovať.
Aby som to na záver zhrnula — nechcem jesť mäso preto, lebo mi nechýba. Ani mi nikdy nejako extra nechutilo. A nechcem podporovať týranie a zneužívanie zvierat.
