I’ve been writing about minimalism on this blog for almost two years. During that time, I have shared many tips with you — on how to get started with minimalism, I have mentioned one essential tip for all those who are getting started with his lifestyle, I wrote my advice on topics like staying organized, how to live simply, or how to prevent clutter.
I call myself a minimalist, and that’s how call me many people around me or on social media. And yet this is not true, because I will never be a minimalist.
There is the same problem in a zero waste lifestyle, veganism and even minimalism — some kind of unjustified pressure to be absolutely perfect. Anyone who is interested in reducing waste and plastic consumption, or trying to exclude animal products from their diet, the society expects him be on top of the game in a few days or weeks. Which is, of course, completely unrealistic.
And the same is true for minimalism — a person who is interested in this lifestyle and decides to simplify his life because he seeks inner peace, wants to be more organized or wants to fight against consumerism, suddenly faces pressure. Because a minimalist owns only what he absolutely needs to survive. On some things, making decisions is easy — today we no longer need hundreds of books and magazines, because we only need a cell phone and a e-book reader, and simplifying the wardrobe for many is also not a difficult task. But what about things that have deeper value for us? Should we just throw them out because, by the definition of minimalism, we can live without them, even if we know we will miss them?
I’ll never be a minimalist because there are things I don’t want to give up.
These include books. I don’t have a lot of them anymore, I gave away many of them, but there are books I want to keep. These are the books I like to come back to, which somehow influenced me, and I know that if I didn’t have them at home, I would miss them. Then there are photos that I have had for years — old polaroids from holidays that sit in a box in the closet, but whenever I come across or remember them, they make a smile on my face. I kept old postcards, letters we wrote with Monika at one point and graduation announcements. I have notebooks from childhood, even the ones we wrote to each other at the end of high school. I have all my old and new diaries. I have one whole binder in which I put all the memory things from high school — it’s huge and heavy, but it’s one of the most important things in my life because it sums up the most beautiful period. But it’s not just sentimental things — I use makeup and still own more clothes than I really need.
According to the idea of perfect minimalism, I should throw away all these things. One year ago, I was already ready put them all in garbage one day — I had that I idea so deep under my skin. But then, thankfully, I stopped myself.
I’ve said it a million times, but I’ll say it again — minimalism is for everyone, but to everyone it looks different. And you still are/can be a minimalist when you don’t want to give up some things that have inner value for you. The goal is to find the border and find out what’s important to you to keep it, and what you can live without with no problem. Minimalism will help you slow down, enjoy the present, achieve the organization we are all looking for — so don’t be influenced by the ideals of perfection that are not true.
Už takmer dva roky vám na tomto blogu píšem o minimalizme. Za tú dobu som s vami zdieľala mnoho tipov — o tom, ako s minimalizmom začať, spomenula som vám jeden zásadný tip, na ktorý by mali myslieť všetci tí, ktorí sa k tomuto životnému štýlu dostávajú, spísala som moje rady k témam ako dosiahnutie organizovanosti, ako žiť jednoduchšie alebo ako zabrániť neporiadku.
Samej o sebe hovorím ako o minimalistke, a takto ma označujú aj mnohí ľudia v mojom okolí alebo na sociálnych sieťach. A predsa to nie je pravda, pretože ja minimalistkou nikdy nebudem.
Pri bezodpadovom životom štýle, vegánstve a aj pri minimalizme je rovnaký problém — akýsi neopodstatnený nátlak, ktorý núti byť úplne dokonalý. Od každého, kto sa zaujíma o zníženie produkcie odpadu a spotreby plastov alebo sa snaží o vylúčenie živočíšnych produktov z jedálnička spoločnosť očakáva, že v priebehu pár dní alebo týždňov bude v tomto smere na vrchole. Čo je, samozrejme, úplne nereálne.
A to isté je aj pri minimalizme — človek, ktorého zaujíma tento životný štýl a rozhodne sa zjednodušiť svoj život preto, lebo hľadá vnútorný pokoj, chce byť viac organizovaný alebo chce takto bojovať proti konzumnému spôsobu života, zrazu čelí tlaku. Lebo minimalista vlastní len to, čo nevyhnutne potrebuje k životu. Pri niektorých veciach je rozhodovanie ľahké — dnes už nepotrebujeme stovky kníh a časopisov, pretože nám stačí mobil a čítačka, a zjednodušenie šatníka pre mnohých tiež nie je ťažkým orieškom. Ale čo s vecami, ktoré majú pre nás vnútornú hodnotu? Máme ich vyhodiť iba preto, lebo podľa definície minimalizmu sa vieme obísť aj bez nich, aj keď vieme, že nám budú chýbať?
Nikdy nebudem minimalistom, lebo sú veci, ktorých sa nechcem vzdať.
Medzi to patria napríklad knihy. Nemám ich už veľmi veľa, mnohé som posunula ďalej, ale sú diela, ktoré si chcem nechať. Sú to knihy, ku ktorým sa rada vraciam, ktoré ma nejako ovplyvnili a viem, že ak by som ich doma nemala, chýbali by mi. Potom to sú fotografie, ktoré mám už roky — staré polaroidy z dovoleniek, ktoré síce sedia v obale v skrini, ale vždy, keď na nich narazím alebo si na nich spomeniem, vyčaria mi úsmev na tvári. Mám odložené aj staré pohľadnice, listy, ktoré sme si jeden čas písali s Monikou a maturitné oznámenia. Pamätníky z detstva, aj ten, ktorý sme si písali navzájom na konci strednej. Mám všetky svoje staré i nové denníky. Mám jeden celý zakladač, do ktorého som si dávala všetky spomienkové veci zo strednej — je obrovský a ťažký, ale je to jedna z najdôležitejších vecí v mojom živote, lebo zhŕňa to najkrajšie obdobie. Ale nie sú to iba sentimentálne veci — používam make-up a stále vlastním viac oblečenia ako by som reálne potrebovala.
Podľa predstavy dokonalého minimalizmu by som všetky tieto veci mala vyhodiť. Rok dozadu som jeden deň už aj bola pripravená, že to pôjde do koša — tá myšlienka sa mi dostala až tak pod kožu. No potom som sa, našťastie, zastavila.
Povedala som to snáď už miliónkrát, ale poviem to znova — minimalizmus je pre všetkých, ale u každého vyzerá inak. A stále môžete/ste minimalistom, keď sa nechcete vzdať niektorých vecí, ktoré pre vás majú vnútornú hodnotu. Cieľom je nájsť hranicu a zistiť, čo je pre vás natoľko dôležité, aby ste si to nechali, a bez čoho sa bez problémov zaobídete. Minimalizmus vám pomôže spomaliť, užívať si prítomnosť, dosiahnuť organizáciu, ktorú všetci hľadáme — tak sa nenechajte ovplyvniť predstavami o dokonalosti, ktoré nie sú pravdivé.
