I belong to a generation that grew up on social media. When I was in primary school, Facebook gradually gained more and more popularity and quickly became a part of my normal day. Although I was at school with my classmates all morning, in the afternoon we all met on chat, wrote pointless statuses, poked each other, and played games. When I went to high school, Instagram stole the first place — which it still holds to this day.
Social media have a much greater impact on our mental health than we are willing to admit. But the problem arises when they influence us so much that because of them, our opinion on people, on the world, but especially on ourselves, changes. I got influenced by them myself, let myself be drawn into an imaginary reality, and I still struggle with that to this day.
What you follow matters
When I made my Instagram in 2013, I followed hundreds of people. I immediately followed every profile that was even a little interesting; and it quickly piled up so that over time I didn’t even know what I had ever seen in the people. But I didn’t want to unfollow them — I wanted to keep supporting them by my follow, and after all, I was interested in what they were doing, what they had new, and so on. I was seventeen at the time, and I found such profiles inspiring; and I didn’t want to admit how they affect my thinking.
We only put happy moments on social media, moments that we want to share with others that we want to remember in this way. And there’s nothing wrong with that — why share photos from a day when we didn’t do anything right, we argued with someone and steped into a huge puddle on the way home? But one step above are profiles that share a modified reality and try hard to create the impression that their life is perfect. We all know the secrets of Photoshop, which have become easy to manage for everyone thanks to simple apps, and we know how quickly everything can be changed in a photo, from eye colour through the body to the background itself.
If we look at the “perfect” lives of “perfect” people on social media every day, it is difficult to avoid self-underestimating thoughts. Why can’t I look like that? Have such hair? Live by the sea and travel the world? Because of this, we get the feeling that we have failed somewhere in life and we will never be happy. And although the rational part of our brain reminds us that what we see on Instagram is not entirely realistic, we still cannot think of how beautiful our lives would be if we had what they have, when we look at the profile.
How much time we waste on them
Almost all social media networks are designed so that we spend as much time as possible on them. Easy navigation, quick sharing with others, and a design designed to scroll and scroll something that has no end for hours. As a result, we fall into an imaginary spiral that often engulfs us all night — because the posts show us more and more and we feel that we are relaxing with them, but in fact our brain works at full speed and processes everything we see. And then we keep coming back to it in our heads, thinking about what the lives of others look like and are disappointed in ourselves.
When I was seventeen, I somehow couldn’t tell that social media were to blame for my feelings and my negative thoughts. And I know I’m not alone — because every day I see how much this distorted reality affects us.
Therefore, the first step is to thoroughly select who you are watching on the Internet. With each profile, carefully consider whether it gives you something, whether it really inspires you to be a better person, or whether you just feel bad and demotivated because of it. And it doesn’t matter if it’s a famous celebrity or a childhood friend — sometimes people we know well can be toxic to mental health. And over time, you’ll see how much easier it is to fall asleep at night.
From my own experience, I also recommend setting time limits, which are offered by several apps, and even on some social media. But here it’s very important to take them seriously — when I first turned on the timer on Instagram, whenever a warning popped up that I had already spent my designated 30 minutes on the app, I closed the pop-up window without regrets or without a pause and kept scrolling happily. It took me a while to realize what I was doing; and today I take it more seriously.
But let’s not forget that social media is not our life. Nothing will happen if you don’t add anything to your story during the day and if you don’t share photos on your feed for a few days. And the world won’t stop spinning if you don’t open and check the social meida at all for a few hours, or even all day. And think about what social media gives you, what you take from it, and how it affects your life.
Patrím do generácie, ktorá na sociálnych sieťach vyrastala. Keď som bola na základnej, Facebook postupne získaval väčšiu a väčšiu obľúbenosť a pomerne rýchlo sa stal súčasťou i môjho bežného dňa. Hoci som bola so spolužiakmi v škole celé dopoludnie, poobede sme sa všetci stretli na chate, písali nezmyselné statusy, štuchali sa a hrali hry. Keď som prešla na strednú, prvenstvo mu ukradol Instagram — ktorý si ho drží dodnes.
Sociálne siete majú na naše mentálne zdravie oveľa väčší dopad ako sme si ochotní priznať. No problém nastáva vtedy, keď nás ovplyvňujú natoľko, že kvôli nim sa mení náš názor na ľudí, na svet, no hlavne na seba. Ja sama som im podľahla, nechala sa vtiahnuť do vymyslenej reality, a dodnes s tým bojujem.
Záleží na tom, čo sledujeme
Keď som si ja zakladala Instagram v roku 2013, sledovala som stovky ľudí. Na každý čo i len trošku zaujímavý profil som hneď dala follow; a veľmi rýchlo sa to nazbieralo tak, že som po čase už ani nevedela, čo som na daných ľuďoch niekedy videla. No nechcela som sledovanie zrušiť — chcela som ich svojim sledovaním naďalej podporovať, a koniec-koncov ma zaujímalo, čo robia, čo majú nové a podobne. Mala som vtedy sedemnásť a takéto profily som považovala za inšpirujúce; a nechcela som si priznať, aký vplyv majú na moje zmýšľanie.
Na sociálne siete dávame iba šťastné chvíle, momenty, o ktoré sa chceme podeliť s ostatnými, ktoré si chceme takouto cestou zapamätať. A na tom nie je nič zlé — veď prečo zdieľať fotografie z dňa, kedy sa nám nič nedarilo, s niekým sme sa pohádali a po ceste domov sme stúpili do obrovskej mláky? No o krok vyššie sú profily, ktoré zdieľajú upravenú realitu a nasilu sa snažia vytvoriť dojem, že je ich život dokonalý. Tajomstvá Photoshopu, ktoré sa stali ľahko zvládnuteľné pre každého vďaka jednoduchým aplikáciám do mobilu, už všetci poznáme a vieme, ako rýchlo sa dá na fotografii zmeniť všetko od farby očí cez postavu až po samotné pozadie.
Ak sa na sociálnych sieťach každý deň dívame na “dokonalé” životy “dokonalých” ľudí, je ťažké vyhnúť sa seba-podceňujúcich myšlienok. Prečo nemôžem vyzerať tak aj ja? Mať také vlasy? Bývať pri mori a cestovať po svete? Kvôli tomu nadobudneme pocit, že sme niekde v živote zlyhali a nikdy nebudeme šťastní. A hoci nám tá racionálne uvažujúca časť nášho mozgu pripomína, že to, čo vidíme na Instagrame nie je úplne reálne, aj tak pri prezeraní profilu nevieme nemyslieť na to, aký krásny by bol i náš život, keby sme mali to, čo majú oni.
Koľko času na nich stratíme
Takmer všetky sociálne siete sú navrhnuté tak, aby sme na nich strávili čo najviac času. Jednoduché navigovanie, rýchle zdieľanie s ostatnými, a dizajn navrhnutý tak, aby sme hodiny scrollovali a scrollovali niečo, čo nemá koniec. Tým spadneme do pomyselnej špirály, ktorá nás často pohltí i na celú noc — lebo príspevky nám ukazujú viac a viac a máme pocit, že pri nich oddychujeme, no v skutočnosti nám mozog pracuje na plné obrátky a spracúva všetko, čo vidíme. A potom sa k tomu v hlave stále vraciame, premýšľame nad tým, ako vyzerajú životy iných a sme sklamaní sami zo seba.
Keď som mala sedemnásť, tak som si akosi nevedela spojiť, že za pocit, ktorý mám sama zo seba, a za moje negatívne myšlienky, môžu sociálne siete. A viem, že nie som sama — lebo každý deň vidím, ako veľmi nás táto skreslená realita ovplyvňuje.
Preto hneď prvým krokom je dôkladné vytriedenie toho, koho na internete sledujete. Pri každom jednom profile dôkladne zvážte, či vám niečo dáva, či vás skutočne inšpiruje byť lepším človekom, alebo či sa kvôli nemu iba cítite zle a demotivovane. A nezáleží na tom, či je to slávna celebrita alebo kamarát z detstva — niekedy práve ľudia, ktorých dobre poznáme, vedia byť toxickí pre mentálne zdravie. A po čase uvidíte, o koľko jednoduchšie sa vám večer zaspáva.
Z vlastných skúseností odporúčam aj nastavenie časových obmedzení, ktoré ponúkajú viaceré aplikácie, a dokonca i niektoré sociálne siete. Ale tu je veľmi dôležité brať ich vážne — keď som si ja prvýkrát zapla časovač na Instagrame, vždy, keď mi vyskočilo upozornenie, že som na sieti strávila už svojich určených 30 minút, bez výčitiek či pozastavenia som vyskakovacie okienko zavrela a veselo scrollovala ďalej. Chvíľu mi trvalo, pokiaľ som si uvedomila, čo vôbec robím; a dnes to beriem viac seriózne.
No hlavne nezabúdajme na to, že sociálne siete nie sú náš život. Nič sa nestane, keď počas dňa nič nepridáte do svojho príbehu a keď vo svojom feede nebudete zdieľať fotky aj pár dní. A svet sa neprestane točiť, keď zopár hodín, či dokonca celý deň, neotvoríte a neskontrolujete sociálnu sieť vôbec. A zamyslite sa nad tým, čo vám sociálne siete dávajú, čo si z nich beriete a ako ovplyvňujú váš život.
