When I was in high school, I had a relatively large handbag that had weighed a few pounds and everything was in it. I managed to reduce it a bit during college, but only recently did I get it into my ideal state – which means that it holds only what I really need.
I found out that dozens of things that I carried with me were in many cases totally useless. Of course, once in a while there was a situation where I needed the very last thing I was hiding at the total bottom in a side pocket, but for having in every single day, it wasn’t necessary.
Today’s article is not only a demonstration of what is hidden in my bag, but also tips on how you can empty yours.
A phone is nowadays a matter of course, because in addition to its primary and main function, that is, the ability to make calls, it also meets dozens of other other tasks – it serves as a camera, an alarm, a clock, a music player, a flashlight or maps; and I’m not even talking about social media.
Although I loved my bullet journal (my notebook in which I wrote all my duties and responsibilities), after a while, a few things started bugging me. The first was that it was quite big – and when I wanted to take it everywhere, it took a lot of space and added extra weight. Its size was related to the fact that it was in some situations impractical, because it is almost impossible to write down a note that came to me during the morning tram ride. Also, it started to bug me when people wanted to see how I filled in every single page. And I’m not even talking about the fact that after all, it’s just a useless notebook, the pages of which are still going to end up in a landfill.
That’s why I swapped my bullet journal for Google Calendar. And I’m happier that ever. It’s just like a bullet journal, but without taking up space (as it’s in my phone), nobody digs in it, is simple, clear, and you can organize events by colour and categorize them into separate folders.
I also threw out a side notebook out of my bag, where I kept all the notes and thoughts that were not in the diary – and I keep them in my phone. And so I don’t need any pen or a pencil (or five different coloured markers to make a beautifully decorated pages of a journal).
I used to have a big wallet, where I collected various cards, receipts, tickets and so on. And although I liked it when I was fourteen, because I felt so much more adult like, after a few years, the size of my wallet that took up too much space in every bag started to get on my nerves. But I felt sorry to throw out a relatively new and still functioning wallet – so I was waiting for the moment when I could finally put it on the side of being destroyed.
Coincidentally, I now have two wallets. Although I was able to exchange the big old one with a smaller one, in which fits only what I really need; but I also bought a small card holder a few years ago. It was an impulsive purchase, but I don’t regret it because until then I had no idea how much I’d use it. It holds four cards that I use the most; and in situations when I need only those, I can go around just fine with this small wallet and I don’t have to take the big one.
After we moved, the number of my keys doubled, as the new home meant new keys. Although I tried to separate the keys a couple of times, so that I wouldn’t go around Bratislava every day with keys from Prešov, but I couldn’t stop thinking that when I go home, if I’ll remember the next set of keys when packing. So I kept them all together just to be safe. However, I use every single key I have and carry with me on a regular basis; and thus there is no uselessness.
And that is all for my daily essentials! However, other things appear in my purse during different seasons – but they are not always there.
I don’t even bring handkerchiefs everywhere. The chance that I need them in the middle of summer is quite low; but again, during the flu season, they can’t not be in my purse. The opposite is with sunglasses – if I don’t wear them, they’re in a purse. But only during the summer.
When I was still in school, I brought with me my prescription glasses everywhere, because when I look at a blackboard or a laptop screen for a long time, my head and eyes hurt over time, but I see fine during the day; and so I don’t need them and they stay at home. At home also stays my umbrella if I know I won’t need it that day. And I threw out any painkillers out of my purse long ago. Fortunately, I don’t need them.
I always had a phone charger with me when I was in high school, which is also a thing I always had with me, but I really used it about twice, because when I charge my phone in the night, it lasts for the whole day. And when I’m out, I very rarely listen to music (for example, only on a train or when I know I’ll be waiting somewhere for a long time), so it makes no sense for me to bring headphones. The same is true for a water bottle – although I’m a big advocate for bringing your own bottle, if I know that I’ll be out only for a while, a water bottle is just an unnecessary weight.
I used to bring wet wipes with me – I haven’t missed them for years, a hand cream (I use it only in the winter, also exceptionally, my skin doesn’t require it at all and it’s not dry), instead of a mirror I only need a front camera in my phone, and I don’t have any extra hair ties or bobby pins in my purse.
So how to achieve a more empty and minimalist purse?
- Two in one. Find products that can perform multiple functions at once. Write random notes in your planner. Or replace the planner with a phone. If you need some compact powder, choose one that has a mirror in it.
- Order. Open your purse or backpack (anything in which you carry things) and empty everything out. Throw away what you don’t need – such as old receipts, used things, and so on.
- One out. When you have everything out there, take a good look at what you carry with you. Organize them by priority – and what’s left at the very end, take out and put in some drawer. Try to go by a few days without it to find out if your really need it or you can exist without it. When you get used to having one less thing in your bag, do this exercise again; and finally only what you really need remains.
Ešte na strednej som do školy nosila pomerne veľkú kabelku, ktorá vážila niekoľko kíl a bolo v nej úplne všetko. Počas vysokej školy sa mi to trochu podarilo zredukovať, no až nedávno som ju dostala do pre mňa ideálneho stavu – čo znamená, že v sebe ukrýva len to, čo naozaj potrebujem.
Zistila som, že desiatky vecí, ktoré som so sebou vláčila kade-tade, mi boli v mnohých prípadoch úplne zbytočné. Samozrejme, že raz za čas prišla situácia, kedy sa mi zišla aj tá posledná vec, ktorú som schovávala na úplnom dne v bočnom vrecku, ale na to, aby som ju mala pri sebe každý jeden deň, bola nadbytočná.
Dnešný článok je nielen ukážkou, čo sa skrýva v mojej kabelke, ale zároveň aj tipmi, ako môžete vyprázdniť aj vy tú svoju.
Mobil je v dnešnej dobe už samozrejmosťou, pretože okrem svojej prvotnej a primárnej funkcie, teda možnosť telefonovať, spĺňa už aj desiatky ďalších iných úloh – slúži ako fotoaparát, budík, hodiny, prehrávač hudby, baterka či mapy; a to ani nehovorím o sociálnych sieťach.
Hoci som svoj bullet journal (teda zápisník, do ktorého som si písala všetky povinnosti a úlohy) nadovšetko milovala, po čase mi na ňom začali prekážať viaceré veci. Prvou bolo to, že bol pomerne veľký – a keď som ho chcela nosiť všade, zaberal dosť veľa miesta a pridával extra váhu. S jeho veľkosťou súviselo i to, že bol v istých situáciách nepraktický, nakoľko je takmer nemožné zapísať si doň nejakú poznámku, ktorá mi prišla na um počas rannej cesty v električke. Tiež mi začalo prekážať, keď sa v ňom začali hrabať ľudia, ktorí chceli vidieť, ako som si ozdobila každú jednu stránku. No a to ani nehovorím o tom, že je koniec-koncov zbytočný zápisník, ktorého stránky aj tak skončia na smetisku.
Bullet Journal som preto vymenila za Google Kalendár. A som spokojná ako nikdy predtým. Spĺňa všetko to, čo bullet journal, no bez toho, aby zaberal miesto (keďže je v mobile), nikto sa v ňom nehrabe, je jednoduchý, prehľadný a môžete si v ňom veci zorganizovať podľa farieb a rozdeliť ich do samostatných priečinkov.
Z kabelky som tiež vyhodila aj bočný zápisník, do ktorého som ukladala všetky poznámky a myšlienky, ktoré nepatrili do diára – a ukladám si ich v mobile. A teda mi netreba ani žiadne pero či ceruzku (alebo päť rôznych farebných fixiek, aby som si mohla krásne ozdobiť stránky zošita).
Kedysi som mala veľkú peňaženku, kde som si odkladala rôzne kartičky, bloky, lístky a podobne. A hoci sa to môjmu štrnásťročnému ja páčilo, keďže som si tak pripadala dospelejšie, po pár rokoch mi veľkosť peňaženky, ktorá v každej taške zaberala príliš veľa priestoru, začala liezť na nervy. No bolo mi ľúto vyhodiť pomerne novú a stále funkčnú peňaženku – preto som čakala na moment, kedy ju budem môcť konečne dať bokom s tým, že je zničená.
Zhodou okolností mám teraz ale peňaženky dve. Starú veľkú sa mi síce podarilo vymeniť za menšiu, do ktorej sa akurát zmestí to, čo mi skutočne treba; no tiež som si pred pár rokmi kúpila malú peňaženku na karty. Bola to impulzívna kúpa, ale neľutujem ju, pretože vtedy som ani nevedela, ako veľmi sa mi takáto vec zíde. Schovávajú sa v nej len štyri karty, ktoré využívam najčastejšie; a teda v situáciách, kedy potrebujem iba tie, si bohato vystačím s touto malou peňaženkou a nemusím brať veľkú.
Keď sme sa presťahovali, počet mojich kľúčov sa zdvojnásobil, nakoľko nový domov znamenal nové kľúče. Hoci som párkrát skúšala kľúče rozdeliť, aby som po Bratislave zbytočne nechodila s kľúčmi od Prešova, no nevedela som prestať myslieť na to, že keď pôjdem domov, či si pri balení spomeniem na ďalší zväzok kľúčov. A tak som ich pre istotu nechala všetky pohromade. Avšak každý jeden kľúč, ktorý mám a ktorý so sebou nosím, pravidelne používam; a teda mi na zväzku nevisia žiadne zbytočnosti.
A to je na moje každodenné nevyhnutnosti všetko! Počas rôznych ročných období sa však v mojej kabelke objavujú aj iné veci – no nie sú v nej vždy.
Už ani hygienické vreckovky so sebou nenosím všade. Šanca, že mi ich bude treba uprostred leta je pomerne nízka; ale zase počas chrípkových období mi v kabelke nesmú chýbať. Opačne je to so slnečnými okuliarmi – ak ich nemám na očiach, sú v kabelke. Ale iba v lete.
Keď som ešte chodila do školy, nosila som so sebou aj dioptrické okuliare, pretože pri dlhom sledovaní tabule alebo obrazovky notebooku ma po čase začne bolieť hlava i oči, no počas bežného dňa vidím dobre; a teda mi ich netreba a ostávajú doma. Doma ostáva aj dáždnik, keď viem, že ho určite nepotrebujem. No a lieky proti bolesti som z kabelky vyhodila už dávno. Našťastie ich nepotrebujem.
Ešte na strednej som so sebou mala vždy aj nabíjačku na mobil, ktorá je práve vecou, ktorú som so sebou vždy všade nosila, no reálne som ju využila asi dvakrát, keďže večerné nabitie mobilu mi bez problémov vydrží celý deň. A keď som vonku, hudbu počúvam len naozaj výnimočne (napríklad iba vo vlaku alebo keď viem, že budem niekde dlho čakať), preto pre mňa nemá zmysel nosiť ani slúchadlá. To isté platí aj pri fľaši s vodou – hoci som všetkými desiatimi za to, aby si ľudia so sebou nosili vlastnú fľašu, ak viem, že von budem iba chvíľu, fľaša predstavuje iba zbytočnú váhu.
Kedysi som so sebou nosila aj navlhčené obrúsky – tie mi nechýbali už celé roky, krém na ruky (používam ho maximálne v zime, a to aj vtedy len výnimočne, moja pokožka to vôbec nevyžaduje a nie je suchá), namiesto zrkadielka mi stačí predná kamera v mobile, a nemám v kabelke už ani extra gumičky či sponky.
Ako teda dopomôcť k prázdnejšej a minimalistickej kabelke?
- Dva v jednom. Nájdite produkty, ktoré vedia vykonávať viac funkcií naraz. Do diáru si píšte aj náhodné poznámky. Alebo diár vymeňte za mobil. Ak potrebujete nejaký kompaktný púder, zvoľte taký, ktorý má v sebe aj zrkadlo.
- Poriadok. Otvorte kabelku alebo batoh (čokoľvek, v čom nosíte veci) a všetko vysypte von. To, čo vám netreba, vyhoďte – ako sú staré pokladničné bloky, použité veci a podobne.
- Jeden von. Keď už máte všetko vonku, poriadne si prezrite, čo vôbec so sebou nosíte. Poukladajte ich podľa priority – a to, čo ostane úplne na konci, dajte von a odložte niekam do skrine. Skúste fungovať pár dní bez toho, aby ste zistili, či to naozaj potrebujete alebo viete existovať aj bez toho. Keď si zvyknete, že máte v taške o jednu vec menej, urobte toto cvičenie znova; a nakoniec vám ostane len to, čo vám skutočne treba.
