Food waste is a huge problem in the world; and also is one of the stupidest. How is it possible that we meet almost every day people who dig in the rubbish bins, with photos and videos of children who are dying of starvation, while we have no problem throwing a banana into the bin when the first brown spot appears on it?
Nobody talks about food waste. And yet, the amount of food we throw away every year is a breathtakingly high number. But how did this whole problem arise? And especially – how to prevent it?
Of course, the root of this problem is in us – people. And in the fact that we have created incredibly high standards. If each of us had to choose between a beautiful red apple and a one that is bruised in one small place, without thinking would we take the one without any damage without thinking. Why? We know that the only thing that happened to the apple was that it fell somewhere – and that little spot doesn’t affect its taste or quality in any way.
How much food do we throw out?
Every year, we throw out 1.3 billion tons of food worldwide. Yes, billions. It’s up to 89 million tons in the European Union. Only in Slovakia – 900 000 tons. This means that each person in Slovakia throws out about half a kilogram every day. And 715,000 people in Slovakia live on the poverty line.
This amount represents one third; according to some sources up to 40% of all food grown and produced. And it’s up to four times more than it’s necessary to feed all the people in the world who are suffering from hunger. Do you see how big this problem is?
Why do we throw out?
Because we want the food to be perfect. No strange coloring, no bruises, no weird shapes. Everything has to follow strict rules. We only throw out bananas because they don’t have the necessary curvature. Isn’t that stupid? It seems as yes, but this is how it works because we ourselves have compelled companies to implement such rules. No one will buy a carrot that is unconventionally curved, too small or too large, which has the slightest damage. Therefore, such food doesn’t even arrive at supermarkets – it would only take up necessary space.
Wasting is not just about fruits and vegetables. Nobody buys dried pastries. A canned food that is crushed on the side after being hit by another can when it was transported. Carton of milk with a hollow in the corner. All products damaged in any way go straight to the rubbish bin. And, of course, they are followed by those who end their expiry date because there was not enough interest in them. The shelves in stores must be perfect.
Who throws out food?
First of all, the supermarkets. If food doesn’t meet all the requirements, it goes away because no one buys it. If someone in the shop damages it (it falls to the ground, gets bruised), out. If the expiration date ends, or simply people aren’t interested in the product, and thus it takes up space on the shelf, it’s also out.
Restaurants, canteens and so on waste as well – especially because people don’t eat everything they have on the plate. And of course, households waste food. Because we can’t shop. Food is super cheap, so no one feels sorry if they have to throw out a molded apple or a day old, stale roll. For six cents we’ll buy another one. And yesterday ended “best before” date? Immediatelly into the bin, we don’t want to rish that such chocolate could kill us. Hardly anyone knows that “expiration date” means that you shouldn’t consume the product after the given date (this applies mainly to processed packaged products that belong to the refrigerator – such as cheeses, yoghurts, spreads, and so on because they will go wrong); while “best before” is a recommendation. Best. So until then, the food is one hundred percent okay, after that the manufacturer can no longer guarantee it. But it’s edible. And nothingwill happen to you.
How not to waste?
- Buy damaged. If you’re afraid of dying when you eat that bruised part of an apple, cut it off. It’s still less waste than if it were to be thrown out completely. And believe me, a yogurt with a small dent in the lower corner of the jar won’t affect its taste.
- Have a list. Before you go to the store, see what you really need. On the one hand, you won’t forget anything, but it won’t happen that you buy too much. Also, learn how to build meal plan for each week – to know in advance what you will cook and eat.
- Only what you need. Not all discounts pay off. Before you throw five kilos of oranges into your basket, consider whether you’ll really eat them. Otherwise they end up in the bin.
- Learn how to store food. Some foods belong to the refrigerator, others are better off on the counter top, others need a cool and dark place.
- In the freezer. First of all, I’m challenging you to eat everything that you store in the freezer this month – and you’ll certainly find all the treasures you’ve forgotten about. By cleaning out this place, you get the storage space where goes everything with the expiration date coming up – from bread to canned beans.
We have to learn to appreciate food. Because not everyone has access to it – and not in the quality like us. Next time you shop, try to put one thing in your basket which you otherwise wouldn’t. Maybe it doesn’t seem to be a lot, but even a small step can make a big difference.
Vyhadzovanie jedla je obrovským problémom sveta; a tiež je jeden z najhlúpejších. Ako je predsa možné, že sa takmer denne stretávame s ľuďmi, ktorí sa hrabú v odpadkových košoch, s fotografiami a videami detí, ktoré umierajú na vyhladovanie, zatiaľ čo my nemáme najmenší problém vyhodiť do koša banán, keď sa na ňom objaví prvý hnedý fľak?
O plytvaní jedlom nikto nehovorí. A pritom množstvo potravín, ktoré ročne vyhodíme, predstavuje až závratne vysoké čísla. Ako ale vznikol celý tento problém? A hlavne – ako mu predísť?
Samozrejme, že koreň celého tohto problému je v nás – ľuďoch. A v tom, že sme si vytvorili neuveriteľne vysoké štandardy. Ak by si každý z nás mal vybrať medzi krásnym červeným jablkom a takým, ktoré je na jednom malom mieste obité, bez premýšľania by sme hneď vzali to bez poškodenia. Prečo? Pri tom vieme, že jediné, čo sa tomu jablku stalo, bolo to, že niekam spadlo – a to malé obitie nijakým spôsobom neovplyvňuje jeho chuť či kvalitu.
Koľko jedla vyhadzujeme?
Každý rok na celom svete vyhodíme 1.3 miliardy ton potravín. Áno miliardy. V Európskej únii je to až 89 miliónov ton. Iba na Slovensku 900 000 ton. To znamená, že každý z nás vyhodí okolo pol kilogramu každý deň. A to 715 000 ľudí na Slovensku žije na hranici chudoby.
Toto množstvo predstavuje tretinu, podľa niektorých zdrojov až 40% všetkého vypestovaného a vyprodukovaného jedla. A je až štyrikrát viac, ako je potrebné na zasýtenie všetkých ľudí na svete, ktorí trpia hladom. Už vidíte, aký veľký je to problém?
Prečo vyhadzujeme?
Lebo jedlo chceme dokonalé. Žiadne čudné zafarbenie, žiadne obitie, žiadne divné tvary. Všetko musí byť podľa prísnych predpisov. Vyhadzujeme banány iba preto, pretože nemajú potrebné zakrivenie. Nie je to hlúpe? Zdá sa že áno, ale takto to funguje preto, pretože my sami sme prinútili spoločnosti, aby zaviedli takéto pravidlá. Nikto si totiž nekúpi mrkvu, ktorá je netradične zakrivená, príliš malá alebo príliš veľká, ktorá má čo i len najmenšie poškodenie. Preto takéto jedlo do supermarketov ani nedorazí – veď by iba zbytočne zaberalo miesto.
Vyhadzovanie sa netýka iba ovocia a zeleniny. Nikto si predsa nekúpi obschnuté pečivo. Konzervu, ktorá je na boku preliačená po náraze od inej konzervy, keď ich prevážali. Kartón mlieka s priehlbinou v rohu. Všetky akokoľvek poškodené produkty putujú rovno do kontajneru. A samozrejme, nasledujú ich aj tie, ktorým sa končí dátum spotreby, pretože o nich nebol dostatočný záujem. Pulty predsa musia byť tip-top.
Kto jedlo vyhadzuje?
V prvom rade to sú supermarkety. Ak jedlo nespĺňa všetky požiadavky, ide preč, pretože si ho nikto nekúpi. Ak ho niekto v obchode poškodí (spadne na zem, obije sa), preč. Ak skončí dátum spotreby alebo jednoducho nie je o produkt záujem, a teda zaberá miesto na regáli, tiež preč.
Plytvajú aj reštaurácie, jedálne a podobne – hlavne preto, lebo ľudia nedojedia všetko, čo majú na tanieri. A samozrejme, plytvajú domácnosti. Lebo nevieme nakupovať. Potraviny sú super lacné, preto nikoho ani len nezamrzí, keď musí hodiť do koša splesneté jablko alebo deň starý, stvrdnutý rožok. Za šesť centov si predsa kúpime ďalší. A včera skončila minimálna trvanlivosť? Okamžite do koša, veď predsa nebudeme riskovať, že by nás takáto čokoláda mohla zabiť. Málokto totiž vie, že “spotrebujte do” znamená, že po danom dátume by ste výrobok už nemali konzumovať (týka sa to hlavne spracovaných balených produktov, ktoré patria do chladničky – ako sú syry, jogurty, nátierky a podobne, pretože sa potom pokazia), zatiaľ čo “minimálna trvanlivosť” je skôr odporúčanie. Minimálna. Teda dovtedy je jedlo na sto percent v poriadku, potom to už výrobca nemôže zaručiť. Ale je to jedlé. A nič sa vám nestane.
Ako nevyhadzovať?
Každý z nás môže prispieť k tomu, aby na skládke končilo menej jedla.
- Kúp poškodené. Ak sa bojíte, že umriete, keď zjete tú obitú časť jablka, odrežte ju. Stále je to menej odpadu, ako keby ho mali vyhodiť úplne celé. A verte mi, jogurt s malou priehlbinou v dolnom rohu téglika nijako neovplyvní jeho chuť.
- Maj zoznam. Ešte pred tým, než sa vyberiete do obchodu, pozrite, čo vám naozaj treba. Jednak na nič nezabudnete, ale hlavne sa nestane, že toho kúpite príliš veľa. Tiež sa naučte zostaviť si na každý týždeň jedálniček – nech dopredu viete, čo budete variť a jesť.
- Len to, čo treba. Nie všetky zľavy sa vyplatia. Skôr, než do košíka hodíte päť kíl pomarančov sa zamyslite nad tým, či ich naozaj zjete. Inak zbytočne skončia v koši.
- Nauč sa skladovať. Niektoré potraviny patria do chladničky, iným sa lepšie darí na linke, iné potrebujú chladné a tmavé miesto.
- Do mrazničky. V prvom rade vám dávam výzvu, aby ste tento mesiac zjedli všetko, čo v mrazničke skladujete – a určite tam nájdete kadejaké poklady, na ktoré ste už zabudli. Tým, že uvoľníte toto miesto, získate úložný priestor, kam poputuje všetko, čomu sa blíži dátum spotreby – od chleba až po fazuľu v konzerve.
Musíme sa naučiť vážiť si jedlo. Lebo nie každý má k nemu prístup – a už vôbec nie v takej kvalite ako my. Skúste pri najbližšom nákupe hodiť do košíka aj jednu potravinu, ktorú by ste si inak nevzali. Možno sa to nezdá byť veľa, ale aj takýto malý krok vie spraviť veľký rozdiel.
