I used to write only diary style articles – after I came home from school or from various activities in the afternoon I sat down to the computer, wrote everything interesting, what happened to me during the day, added a nice picture and a boom, the post was done. It was my therapy, a place where nobody put me in limits, I could do what I wanted and I didn’t have to control or restrict myself. And I loved it.
But I love what I have built up over the years even more. I write about what I really enjoy and makes me happy. Last month, I managed to create the system of posting two articles a week, which only gives me the motivation to write, translate and publish. And when I read your comments or receive messages of how my blog changes you, inspires you to become more aware of the world around you… I have tears in my eyes.
But what I want to get into now is that although I write about what I’m interested in, my life notes, small updates about how I am, what’s new and what I’m doing have disappeared. It’s because I don’t want to force my probles into posts filled with information; but I still want you to know more about my life outside zero waste, minimalism or veganism.
But, of course, if you don’t care about it, on Friday, you can expect an article on how to shop sustainably.
If you’re following my Instagram, you know that next month I’m submitting my bachelor’s thesis. Where this time passed – I have absolutely no idea. And I also have no idea how February and March went, or why I didn’t start writing the bachelor’s thesis in September.
But I’m very happy with it so far. Although it’s not a topic or an area of interest to me, it’s fairly easy to write. Thirty pages seem to be way too many (and that is too many), but I’m thrilled with myself and my progress. But I look forward to the moment when it’s finished, printed and submitted. And defended; but I’ll wait for that for a while.
Otherwise, the school is fine. I mean, at least as much as it’s possible. I only have all the lessons on Tuesday (from 8 am to 5.30 pm), which I regret for just one minute after my alarm rings at six in the morning and I have to get up, but then I remember some people are doing it every morning or having lessons from Monday to Friday, and I feel better. At weekends I am at work, so I use my free days to write the theses, prepare articles or read. My goal for this year is to read forty books – and I’m on number three. During January and February, I was neglecting reading, so now I’m trying to compensate for it.
While I can’t tell you about the changes I mentioned in the Welcome Back article (because I’m afraid I’ll jinx it somehow and everything I’ll go wrong), I have enriched a few other people with my thoughts – and I’m really excited about the reactions. My friends and family have a few comments and some concerns, but otherwise they fully support me; and I am very grateful for that.
Kedysi som zvykla písať iba denníčkovské články – po príchode domov zo školy či z rôznych poobedňajších aktivít som si sadla k počítaču, spísala všetko zaujímavé, čo sa mi za deň stalo, doplnila to pekným obrázkom a bum, príspevok bol na svete. Bola to moja terapia, miesto, kde mi nikto nekládol medze, mohla som si robiť, čo som chcela a nemusela som sa nejako kontrolovať alebo obmedzovať. A milovala som to.
No ešte viac milujem, čo sa mi za tie roky podarilo vybudovať. Píšem o tom, čo ma naozaj baví a napĺňa. Minulý mesiac sa mi opäť podarilo nabehnúť na systém pridávania článkov dvakrát do týždňa, čo mi iba dodáva motiváciu písať, prekladať a zverejňovať. A keď čítam vaše komentáre či dostávam správy o tom, ako vás môj blog mení, inšpiruje, ako si viac uvedomujete svet okolo seba… Až mám slzy v očiach.
K čomu sa ale teraz chcem dostať je to, že hoci píšem o tom, o čo sa zaujímam, akosi sa vytratili moje poznámky zo života, krátke updates o tom, čo mám nové, čo robím. Je to preto, lebo nechcem na príspevky plné informácií nakladať moje problémy; no aj tak chcem, aby ste vedeli viac o mojom živote mimo zero waste, minimalizmu alebo vegánstva.
Ale, samozrejme, koho to nezaujíma, v piatok môžete čakať článok o tom, ako udržateľne nakupovať.
Ak sledujete aspoň môj Instagram, viete, že budúci mesiac odovzdávam bakalárku. Kde zbehol tento čas – netuším. A tiež netuším, ako zbehol február a marec, alebo prečo som bakalárku nezačala písať už v septembri.
No zatiaľ som s ňou maximálne spokojná. Síce to vôbec nie je téma alebo oblasť, ktorá ma zaujíma, píše sa mi ľahko. Tridsať strán sa zdá byť nesmierne veľa (a aj to je veľa), ale som so sebou a svojim postupom úprimne nadšená. Ale teším sa, keď bude hotová, vytlačená a odovzdaná. A obhájená; ale na to si ešte chvíľu počkám.
Inak je škola fajn. Teda – aspoň do takej miery ako sa to dá. Všetky hodiny mám iba v utorok (od ôsmej do pol šiestej), čo ľutujem iba presne minútu po tom, čo mi o šiestej ráno zazvoní budík a ja musím vstávať, ale potom si spomeniem, že niektorí toto robia každé ráno alebo majú vyučovanie od pondelka do piatku, a hneď sa mi vstáva lepšie. Cez víkendy som v práci, a tak svoje voľné dni využívam práve na písanie bakalárečky, prípravu článkov alebo čítanie. Môj cieľ na tento rok je prečítať štyridsať kníh – a som na čísle tri. Počas januára a februára som čítanie zanedbávala, tak sa to teraz snažím aspoň trochu vykompenzovať.
O zmenách, ktoré som spomínala v článku Welcome Back, vám síce ešte povedať nemôžem (lebo sa bojím, že to nejako jinxnem a všetko sa pokazí), no o moje myšlienky som obohatila pár ďalších ľudí – a z reakcií som úprimne nadšená. Moje okolie má síce pár pripomienok a isté obavy, no inak ma plne podporujú; a ja som za to veľmi vďačná.
