Pomalá nedeľa — ako sa pripravujem na nový začiatok týždňa

Článok sa síce volá “pomalá nedeľa”, ale rovno na úvod poviem, že to pre mňa až tak úplne neplatí. Vzhľadom na moje zamestnanie, kde mám aj pracovné víkendy, je pre mňa “pomalou nedeľou” niekedy “pomalý pondelok”. No pointa ostáva rovnaká.

Reštart. Nový začiatok. Príprava na nový týždeň. Ešte keď som chodila do školy som vnímala neopísateľnú, no nevysvetliteľnú moc tohto dňa viac. Nedeľa bola vždy dňom, ktorý už značil príchod niečoho nového; bol to deň na dobehnutie zameškaného, ale i priorizovanie samého seba. Pokoj, pomalosť, čas strávený sám so sebou.

A to som si so sebou preniesla aj do dospelosti. Boli časy, kedy som z tohto rytmu akosi vypadla, ale snažím sa doň dostať naplno späť. Pretože pomalé nedele pomáhajú udať energiu v novom týždni; a dobrý začiatok (väčšinou) znamená aj úspech.

Nie som ten typ človeka, ktorý by sám od seba vstával o šiestej ráno. A kedysi som si hovorila, že sa naučím byť morning person; ale to nie som ja. Vždy som si ráno rada dlhšie pospala a neskôr chodila spať. Mám rada svoje tiché večery — ale k nim sa dostaneme neskôr.

Rána pre mňa znamenajú dlhšie ležanie v posteli. Nemám sa kam ponáhľať a pre mňa nie je nič lepšie, ako ležať pod vyhriatou perinou pri otvorenom okne a počúvať zvuky ulice. Ešte lepšie, ak vonku prší. Nikam sa neženiem a dávam si pekne na čas; nevyskočím len čo otvorím oči.

Nie som ani ten typ, ktorý by mal rád raňajky. Sú moje najmenej obľúbené jedlo dňa. Oveľa radšej si vymyslím vynikajúci a chutný obed. No zároveň viem, ako veľmi dôležité sú výživné raňajky.

Počas zimy mám radšej raňajkovú alebo ovsenú kašu. Jej príprava nezaberie veľa času, a je to veľmi sýte jedlo, ktoré aj zahreje. Chuťových kombinácií je asi milión a rada skúšam, čo mi spolu chutí najviac. Sú obdobia, kedy jedávam len raňajkovú kašu od Zalij to, sú rána, kedy milujem škoricovú kašu s mrazeným ovocím a orieškovým maslom. Posledné mesiace som si veľmi obľúbila pekanové maslo v spojení s čerstvými jahodami.

Ak viem, že je okolo mňa neporiadok, na nič iné nemôžem myslieť. Potrebujem okolo seba uprataný priestor bez zbytočného rozptyľovania a odbehovania k iným úlohám. I keď sa väčšinou snažím udržiavať bežný poriadok počas celého týždňa a väčšiemu upratovaniu sa venujem v soboty, tak aj nedeľa vyžaduje pár minút. Väčšinou to ale znamená len vrátenie vecí tam, kam patria, zapnutie práčky alebo umytia riadu. Nevýhodou bývania v malom byte je, že stačí len pár vecí na očiach, a vyzerá to ako veľký chaos. Ale zase na druhú stranu — rovnako stačí len pár minút na to, aby bol zase poriadok.

Za minulý rok sa stali audioknihy mojim veľkým favoritom. Dlho som bola zástancom toho, že jediná kniha, ktorá je naozaj knihou, je kniha papierová. Ale teraz si ich neviem vynachváliť. Podcasty ma až tak nebavia, lebo nemajú žiaden dej, zápletku a ja v nich nevidím nič pútavé. Ale audioknihy? Počúvam ich v autobuse, pri varení, pri editovaní článkov, pri kódovaní, pri rannom chystaní, pri upratovaní, kedykoľvek. Hlavnou výhodou pre mňa je, že mi potom nudnejšie úlohy idú rýchlejšie a od ruky, a zároveň potom viem prečítať (alebo vypočuť si?) viac kníh. Za minulý rok som som svoj cieľ 50 kníh hravo splnila, tak uvidíme, či sa mi rovnaké číslo podarí zdolať aj tentoraz.

Vo večerné rutiny veľmi verím. Aspoň teda mne fungujú a majú pozitívny dopad. Je to pre mňa spôsob, ako pripraviť samú seba na spánok, prirodzene sa unaviť a spomaliť. Či už sa počas dňa venujem písaniu článkov, kódovaniu alebo trávim čas vonku, večer opäť spomalím a sústredím sa na seba. Doprajem si teplú sprchu, dôkladnú starostlivosť o pleť, do diára naplánujem povinnosti a úlohy na ďalší týždeň. Premyslím si malé ciele, ktoré chcem spraviť. Zapálim si sviečku a mobil dám bokom, aby som sa plne mohla sústrediť na knihu, ktorú práve čítam. Je to čas, ktorý trávim iba sama so sebou, bez žiadneho rozptyľovania a bočných aktivít. Je to akýsi rituál, ktorý mi potom pomáha aj rýchlejšie zaspať.

Nie každá nedeľa je ale takto dokonalá a nádherná. Sú dni, kedy mám povinností vyše hlavy, musím dobiehať maily a správy, doma mám neporiadok a nič sa mi nechce. Všetko nie je vždy tak veselé a slniečkové, ako to vyzerá na pár fotkách. Ale pre mňa je najdôležitejšie snažiť sa.

To, že sa ráno zobudím so zlou náladou ešte neznamená, že musí byť celý deň zlý, nevydarený a zbytočný. Ak sa mi nepodarí mať pomalé a pokojné ráno, skúsim to aspoň večer. Avokádo, ktoré som chcela na chlebík, je zhnité a nepoužiteľné? Pripravím si teplú polievku na večeru. Celý deň bol hektický a chaotický? Uvoľním sa v sprche alebo pri jóge.

Spomalenie pre mňa znamená aj vnútorný pokoj. Už dlho bojujem s tým, že nezvládam stresové situácie. Takéto reset dni mi ale pomáhajú nájsť pevnú zem pod nohami a presmerujú moju pozornosť tam, kde má byť. Na tom, na čom záleží a čo je pre mňa naozaj dôležité.