I can’t even believe that more than four years have passed since I stopped eating meat, and more than a year since I said goodbye to all other animal products like milk, eggs or honey.
But in advance I will say that my vegan diet is not very strict. Because it could be much better. There are still times when I can’t resist a couple of milk chocolate cubes, tasting a cake during a family celebration, even though I know there is milk and eggs in it, or eating something that contains cheese. There are a number of reasons why sometimes I slip out of my way – firstly, because I don’t want to insult someone by not even eating what I have on my plate (such as celebrations and family meetings), sometimes because I don’t want to complicate the situation any more (because to explain to someone that although the soup is vegetable, but I cannot eat it, because there is an egg in it, is sometimes not easy), but it is often because I’m just a human. There are meals that I simply love and enjoy; even if they contain animal products. I don’t eat them as often as I did before, not at all. But Oreo Milka chocolate has a special place in my heart, as well as cheese pizza, which they make in one restaurant in Prešov, and I would kill for cakes which my mum makes.
But such foods don’t represent even one percent of my current diet. Personally, I’m not somehow concerned that I have eaten something with milk; even though I’m fully aware of what preceded the production of such chocolate or cheese. I’m only saying this just so that you don’t think that in the past year I have been avoiding animal products and I didn’t eat them even once, because it’s not true. I’m not searching for them, and if another alternative is available, I’ll be happy to choose it. But there are moments when I want for something – not because I can’t live without it and I’d miss milk and eggs so much; but because I want to eat it in that moment. Or I eat it because I don’t want to offend someone. Which should be none of my concerns, but if you know me at least a bit, you know I’m a big people pleaser and sometimes it’s hard for me to say no and hurt feelings
Veganism is much easier than I thought. Or as it seemed. My big advantage is clearly that I cook for myself, so I’m not dependent on restaurants and canteens where the possibilities are limited. Over the past year, I have learned to cook not only dozens of new meals, but I have also found out how many of the old ones can be remade. I know that for those who see only raw fruits and vegetables as a vegan diet, it’s hard to imagine how such a diet can be varied and balanced, but it is.
Another benefit is that I know where to look for vegan food. Although ordinary supermarkets offer a great selection of fruits and vegetables, pasta, rice or legumes, but if I want food like cheese, yogurt, milk and so on, they don’t have it everywhere. But seek – and ye shall find. And in addition to dairy products, I found interesting cafés or restaurants that I love very much (and if I could, I’d eat there from morning to evening).
I certainly don’t plan to include regular consumption of dairy products, eggs or honey in my diet. I found a replacement for them. She learned to cook and function without them. I got used to the vegan diet so much that I hardly know how I used to eat ordinary “classic” yogurt or even meat.
So if you’re thinking about changing your diet this way, go for it. I haven’t started somewhat, my journey was kind of slow and relatively lengthy, it took me a while to get used to it, so I don’t know exactly the moment or day I went vegan. But once you stay, it will last you. It’s really only about wanting.
Samej sa mi veľmi nechce veriť, že prešli už viac ako štyri roky, odkedy som prestala jesť mäso, a viac ako rok od toho, čo som sa rozlúčila so všetkými ďalšími živočíšnymi produktami ako je mlieko, vajcia alebo med.
Vopred ale poviem to, že moje vegánstvo nie je veľmi striktné. Lebo mohlo by byť aj oveľa lepšie. Stále sú chvíle, kedy neviem odolať pár kockám mliečnej čokolády, ochutnám na oslave tortu, aj keď viem, že je v nej mlieko a vajcia alebo zjem niečo, čo obsahuje syr. Dôvodov, prečo občas trochu skĺznem z cesty, je hneď niekoľko – jednak je to preto, lebo nechcem niekoho uraziť tým, že ani len neochutnám to, čo mám na tanieri (ako sú oslavy a rodinné stretnutia), občas je to preto, lebo nechcem už viac komplikovať situáciu (lebo vysvetliť niekomu, že hoci je polievka zeleninová, ale nemôžem ju zjesť, lebo v nej pláva vajce, niekedy nie je jednoduché), ale často je to preto, lebo som len človek. Sú jedlá, ktoré jednoducho zbožňujem; aj keď obsahujú živočíšne produkty. Ani náhodou ich nejem tak často ako kedysi. No Oreo Milka čokoláda má v mojom srdci špeciálne miesto, rovnako ako syrová pizza, ktorú robia v jednej reštaurácii v Prešove, a za kysnutými koláčmi, ktoré robí moja mamka, by som išla aj cez mŕtvoly.
Ale takéto jedlá nepredstavujú ani jedno percento mojej súčasnej stravy. Ja osobne sa nejako netýram za to, že som zjedla niečo s mliekom; aj keď si plne uvedomujem, čo všetko výrobe takej čokolády alebo syra predchádzalo. Hovorím to teraz len preto, aby ste si nemysleli, že za posledný rok som sa živočíšnym produktom oblúkom vyhýbala a ani raz nič nezjedla, pretože to nie je pravda. Nevyhľadávam ich a ak je dostupná iná alternatíva, s radosťou ju zvolím. Ale sú momenty, kedy mám na niečo proste chuť – nie preto, že by som mala nejaké absťáky a mlieko či vajcia by mi vyslovene chýbali a nevedela by som bez nič žiť; ale preto, lebo to zjesť v tej chvíli chcem. Alebo to zjem preto, aby som nikoho neurazila. Čo by ma možno zaujímať nemalo, ale ak ma aspoň trochu poznáte, viete, že som dosť veľký people pleaser, ktorému je občas ťažko povedať nie a zraniť city.
Vegánstvo je oveľa jednoduchšie ako som myslela. Alebo ako sa zdá. Mojou veľkou výhodou je jednoznačne to, že si varím sama, a teda nie som odkázaná na reštaurácie a jedálne, kde sú možnosti limitované. Počas posledného roka som sa naučila variť nielen desiatky nových jedál, ale zistila som aj, ako mnohé z tých starších pretvoriť. Ja viem, že pre tých, ktorí pod pojmom vegánska strava vidia len surové ovocie a zeleninu, je ťažšie si predstaviť, ako môže byť takýto jedálniček pestrý a vyvážený, ale je.
Druhou výhodou je tiež to, že viem, kde mám vegánske jedlo hľadať. Bežné supermarkety síce ponúkajú skvelý výber ovocia a zeleniny, cestovín, ryže či strukovín, ale ak chcem potraviny ako syr, jogurty, mlieko a podobne, tie už nemajú všade. No kto hľadá – nájde. A okrem náhrad mliečnych výrobkov som našla aj zaujímavé cukrárne či reštaurácie, ktoré nadovšetko zbožňujem (a keby som mohla, stravujem sa tam od rána do večera).
Určite neplánujem späť zaradiť do svojho jedálnička pravidelnú konzumáciu mliečnych výrobkov, vajec alebo medu. Našla som si za nich náhradu. Naučila sa variť a fungovať bez nich. Na vegánsku stravu som si zvykla natoľko, že takmer netuším, ako som kedysi mohla bežne jesť obyčajné “klasické” jogurty alebo dokonca mäso.
Ak teda uvažujete o takejto zmene jedálnička, choďte do toho. Ani ja som nezačala nejako zhurta, môj prechod bol pomerne pomalý a relatívne zdĺhavý, chvíľu mi trvalo, pokiaľ som si zvykla, a preto neviem presne určiť moment alebo deň, kedy som na vegánstvo prešla. No keď raz zotrváte, vydrží vám to. Je to naozaj iba o chcení.
