Ako správne recyklovať

Source: HERE. Picture is cropped and edited.
Recycling seems to be a perfect solution to the problem of excess waste. A product is produced from the material, which, after use, is thrown into a coloured container where it will go into a factory, and there it will be transformed into something else within seconds. I don’t know about you, but this is how I imagined the process – and thought that when I throw a plastic bottle into a bin, tomorrow it may become a chair, after a chair a spoon, after a spoon a new phone case, and this goes on a few times, and when I buy a new water bottle in a month, in it can be pieces of the one I threw out recently.
It’s hard to find a person who doesn’t recycle at least something at home. Someone only collects newspapers and flyers, and exchanges them for a toilet paper (that’s how it works in Slovakia), someone recycles glass, aluminum foil, watches where he puts milk cartons and it’s not possible they’d throw out used batteries into the same bin as a banana peel. The point is that recycling has become a part of our lives within a few years, and there are onl a few places where recycling bins are not available.
But we don’t know that much about recycling. What happens to paper, plastic, glass or a can after we throw it out? Common municipal waste goes to the incinerator or a landfill, but where old newspapers and thousands of plastic bottles end up?
This is also a topic I would like to focus on on the blog in the near future; but all information don’t fit into one article. Today, therefore, we’ll look only at the very beginning – and so what we can recycle, but especially where this waste really belongs.
Source: HERE. Picture is cropped and edited.
Although recycling is relatively simple (as I mentioned, coloured containers are pretty much everywhere), Slovaks still don’t sort out enough waste. The European Parliament has set a goal for Slovakia – to recycle up to 50% of municipal waste by 2020. And although I don’t know the numbers how much waste we’re recycling now, I repeatedly got to two numbers of information – we recycled only 23% in 2016 and two thirds went to landfills (the remaining ten percent was burned), and everyone in the environment ministry is fully aware that we won’t achieve this goal. And it’s not that the goal is absolutely unachieveable – Germany or Austria doesn’t have the slightest problem.
In addition, in 2017, the volume of municipal waste in Slovakia exceeded two million tons. To get the picture – each of us throws out a kilogram of waste every single day. That’s way too much. Especially when we look closer at what we are basically throwing into the bin. Almost half of our waste consists of biological waste, which can easily decompose in nature and at home in the compost. Further, paper accounts for 14% of this waste, plastics and glass about ten percent, textiles, metals, inorganic waste and milk cartons about four percent, only one percent is hazardous waste, and we are left with four percent of mixed non-recyclable waste what we really should send to the landfill.
The main problem is that although we have yellow, blue and green bin, and we know we have to recycle, we often don’t know where what belongs. So instead of looking for a symbol with a mark, or wasting twenty seconds of our lives while Googling, we throw the packaging straight into the trash, whatever.
I will admit that a couple of months back and I did’t recycle correctly and adequately – and so I hope that this article will be helpful to you.
WARNING: This is how recycling works in Slovakia. Before you follow this advice, make sure that the same system applies in your country as well.
Source: HERE. Picture is cropped and edited.

Plastic

My idea that the pieces of plastic bottles find their way back to me after a month faded away just after I realized that plastics can be recycled only once, at most twice. But it’s still not perfect – it can be broken down into small flakes or processed into a thin fibers used to make fabrics; but this material contains additional additives, so repeated recycling is not possible.
Plastic separation, however, saves up to 97% of the energy required for mining and also saves the source, that is, oil. On the one hand, the advantage is that plastic doesn’t get into a landfill where it decomposes into microparticles and threatens the environment, but recycled polyester fibers during each washing release thousands of fine strands that end up in the oceans and thus have the same effect on nature as if they ended up in a landfill.
So what does and what doesn’t belong to the yellow bins?
YES
  • plastic bottles – PET bottles and bottles from ketchup, mustard and so on
  • plastic bags, produce bags and cling film
  • crucibles
  • packaging from cosmetics and cleaning products
  • plastic food packaging
  • some plastic toys
NO
  • oily packaging (from oil)
  • disposable plastic plates
  • foam
  • gum
  • linoleum

Paper

Even paper can’t be recycled forever; although it lasts longer. The paper essentially consists of long cellulosic fibers, but after each recycling the fibers are shortened, so further and further recycling is more demanding than the previous ones. A basic sheet of paper can be recycled on average five to seven times, then the fibers are too short; but they are made into a paper paste, which can also be pressed into a thin sheet (onto these papers are printed newspapers) or in some form – such as egg carton.
Recycling paper has a huge positive impact on the environment. Collecting a hundred ton of paper saves about one hectare of a forest, saving up to 70% of energy compared to using newly cut trees, consuming only half of the water needed, and reducing air pollution by as much as 75%.
You can throw into the blue bin:
YES
  • paper – newspapers, magazines, documents, books, leaflets; whether small, large, crumpled or skewed
  • cardboard and cardboard boxes
NO
  • oily or waxed paper
  • pizza box (they’re too oily)
  • used tissues or kitchen towels
  • egg carton
  • rolls from toilet paper or kitchen towels (because the fibers are too short)
  • disposable coffee cups (they’re coated with a thin layer of plastic so that coffee doesn’t spill out)
  • cash-desk blocks from thermo-paper
Source: HERE. Picture is cropped and edited.

Glass

While glass decomposes in nature for a very long time (up to 4000 years) because it is biologically inactive, its recycling is almost perfect. The best way are returnable bottles – they can only be washed properly and can be used again.
The glass is mainly made of silicon dioxide obtained from quartz which is melted, and other substances are added to improve the quality of the final product. The glass that we collect will be crushed into small pieces directly in the glass factory and added to the blend from which bottles, containers, glasses, and all other products are made. These particles will replace up to 25% of quarts sand; and the glass is not limited by the number of recycling cycles – it can be recycled indefinitely.
The green container is used to collect:
YES
  • glass bottles
  • cups
  • containers and glass products
  • glass containers from cosmetics
  • window glass
  • glass from glasses
NO
  • mirror
  • wired glass
  • plexiglass
  • lightbulbs
  • glass from a car
  • glass bottle covers (such as cork plugs)

Metals

Most often we use aluminum (as aluminium foil or cans with drinks) and iron (canned food). Their production is both financially and energy-intensive, resources are limited and mining damages nature and the environment. Just like glass, we can recycle the metals indefinitely, and their properties are not lost.
Their way of collecting in cities is different – either you can throw them in separate red bins, somewhere they collect it with plastic. In Bratislava, iron cans belong in mixed waste (ie a classic bin), where they can be separated by a strong magnet in the incinerator, aluminum cans (from beverages) to a yellow container; but the thin-walled aluminum has to be taken to the collection yard.
So find out how it works in the city where you live, but you can collect:
YES
  • cans and “soft” cans
  • cans from beverages
  • metal lids from bottles and cups
  • caps from dairy products
  • clean (not oily!) aluminium foil
NO
  • packaging from toothpaste
  • metallic packaging from chemicals (paints, varnishes)
  • batteries
  • old electrical appliances (it belongs to a collection yard)
As I mentioned at the beginning, recycling is not the best way to deal with waste – that’s only reducing it. But it’s still a better way than throwing it all together – new products can be made from old glass and metals, and even sorted plastic and paper will find their use.
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.
Recyklovanie sa zdá byť perfektným riešením problému nadmerného odpadu. Z materiálu sa vyrobí istý produkt, ten po použití vyhodíme do farebného kontajnera, kde poputuje do fabriky, a tam ho raz-dva premenia na niečo úplne iné. Neviem ako vy, ale takto nejako som si ja ako malá predstavovala tento proces – a myslela si, že keď ja do kontajnera hodím plastovú fľašu, už zajtra z nej môže byť stolička, po stoličke lyžička, po lyžičke napríklad obal na mobil a takto to ide ešte niekoľkokrát, a ja si o mesiac kúpim novú plastovú fľašu, v ktorej môžu byť časti tej, ktorú som nedávno hodila do koša.
Dnes už ťažko nájsť človeka, ktorý by doma nerecykloval aspoň niečo. Niekto zbiera len noviny a letáky, ktoré potom vymení za toaletný papier, niekto usilovne recykluje sklo, alobal, dáva si pozor, kam hádže tetrapaky a neexistuje, aby použité batérie hodil do rovnakého koša ako šupu z banánu. Pointou je, že v priebehu pár rokov sa recyklovanie stalo súčasťou nášho života a len málokde nie je pri klasických kontajneroch aj žltý či modrý na triedenie odpadu.
No o recyklovaní ako takom veľa nevieme. Čo sa deje s papierom, plastom, sklom či plechovkou po tom, čo ju vyhodíme? Bežný komunálny odpad putuje do spaľovne alebo na skládku, no kde skončia staré noviny a tisícky plastových fliaš?
Aj toto je téma, ktorej by som sa chcela na blogu v blízkej dobe venovať; avšak všetky informácie sa do jedného článku nezmestia. Dnes sa preto pozrieme len na úplný začiatok – a to čo vôbec môžeme recyklovať, no hlavne kam tento odpad naozaj patrí.
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.
Hoci je recyklovanie pomerne jednoduché (ako som spomínala, farebné kontajnery sú už naozaj všade), Slováci stále triedia odpad málo. Európsky parlament nastavil Slovensku cieľ – recyklovať až 50 % komunálneho odpadu do roku 2020. A hoci som nezistila údaje, koľko percent odpadu recyklujeme teraz, opakovane som sa dostala k dvom informáciám – za rok 2016 sme recyklovali len 23 % a dve tretiny skončili na skládkach (zvyšných desať percent sa spálilo), a všetci na ministerstve životného prostredia sú si plne vedomí, že tento cieľ nesplníme. A nie je to tak, že je tento cieľ absolútne nedosiahnuteľný – Nemecko alebo susedné Rakúsko s tým nemá najmenší problém.
Aby toho nebolo málo, v roku 2017 prekročil objem komunálneho odpadu dva milióny ton. Pre predstavu – každý z nás vyhodí kilo odpadu každý jeden deň. Čo je strašne veľa. Hlavne, keď sa bližšie pozrieme na to, čo reálne hádžeme do koša. Takmer polovicu nášho smetia tvorí biologický odpad, ktorý je v prírode, ale aj doma v kompostéri ľahko rozložiteľný. Ďalej je to papier, ktorý tvorí 14 %, plasty a sklo približne desať percent, textil, kovy, anorganický odpad a tetrapaky okolo štyroch percent, len jedno percento je nebezpečný odpad, a ostali nám štyri percentá objemu, ktorý predstavuje zmesový nerecyklovateľný odpad, teda to, čo by sme naozaj mali posielať na skládku.
Hlavným problémom je ale to, že hoci máme žlté, modré a zelené kontajnery, a vieme, že máme recyklovať, často nevieme, čo naozaj kde patrí. A tak namiesto toho, aby sme hľadali symbol s označením, alebo nedajbože stratili dvadsať sekúnd na Googli, radšej hodíme obal rovno do koša, veď čo.
Dopredu sa priznám, že pár mesiacov dozadu som ani ja nerecyklovala správne a dostatočne – a tak dúfam, že tento článok nasmeruje aj vás.
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.

Plast

Moja predstava toho, že kúsky plastovej fľaše si ku mne po mesiaci nájdu cestu sa rozplynula hneď po tom, čo som sa dočítala, že plasty je možné recyklovať len raz, najviac dvakrát. A to aj tak nie dokonalo – rozmelie sa na malé vločky alebo sa spracuje na tenké vlákna, ktoré sa používajú na výrobu tkanín; no tento materiál obsahuje ďalšie prímesi, preto opätovná recyklácia nie je možná.
Separácia plastu ale šetrí až 97 % percent energie potrebnej na ťažbu, a tiež šetrí zdroj, teda ropu. Na jednej strane je výhodou aj to, že tak plast nedostáva na skládku, kde sa rozkladá na mikročiastočky a ohrozuje životné prostredie, no recyklované polyesterové vlákna pri každom praní uvoľňujú do vody tisíce drobných vlákeniek, ktoré končia v oceánoch, a teda majú rovnaký efekt na prírodu ako keby skončili na skládke.
Čo teda patrí a čo nepatrí do žltého kontajnera?
ÁNO
  • plastové fľaše – PET fľaše aj fľaše od kečupu, horčice a pod.
  • igelitové tašky, mikroténové vrecká a fólie
  • tégliky
  • obaly od kozmetických/čistiacich prípravkov
  • plastové obaly od potravín
  • niektoré plastové hračky
NIE
  • mastné obaly (od oleja, olejových farieb alebo ropy)
  • jednorazový riad
  • molitan
  • guma
  • linoleum

Papier

Ani papier nie je možné recyklovať donekonečna; hoci vydrží viac. Papier v podstate pozostáva z dlhých celulózových vláken, no po každom spracovaní (teda recyklovaní) sa vlákna skracujú, preto je ďalšie a ďalšie recyklovanie náročnejšie ako predošlé. Klasický list papiera je možné recyklovať v priemere päť až sedemkrát, potom sú už vlákna príliš krátke; no vyrobí sa z nich papierová pasta, ktorá sa dá tiež stlačiť do tenkého listu (na takýto papier sa tlačia napríklad noviny) alebo do istej formy – ako napríklad kartón na vajíčka.
Recyklovanie papiera má obrovský pozitívny dopad na životné prostredie. Vytriedenie sto ton papiera zachráni približne jeden hektár lesa, ušetrí (v porovnaní s použitím novozoťatých stromov) až 70 % energie, spotrebuje len polovicu potrebnej vody a znižuje znečistenie ovzdušia až o 75 %.
Do modrého kontajnera môžete vhodiť:
ÁNO
  • papier – noviny, časopisy, dokumenty, knihy, letáky; či už sú malé, veľké, pokrčené alebo zoskartované
  • kartón a kartónové krabice
NIE
  • zamastený/voskovaný papier
  • krabica od pizze
  • použité vreckovky a kuchynské utierky
  • obal na vajíčka
  • rolky od toaletného papiera a kuchynských utierok (práve preto, že vlákna sú prikrátke)
  • jednorázový pohár na kávu (je potiahnutý tenkou vrstvou plastu, aby káva nevytiekla)
  • bloky z termopapiera
Zdroj: TU. Obrázok je orezaný a upravený.

Sklo

Sklo sa síce v prírode rozkladá veľmi dlho (až 4000 rokov), pretože je biologicky neaktívne, jeho recyklácia je takmer dokonalá. Najlepšou cestou sú vratné fľaše – tie stačí len poriadne umyť a dajú sa opäť použiť.
Sklo sa vyrába prevažne z oxidu kremičitého získavaného z kremeňa, ktorý sa taví, a primiešavajú sa ďalšie látky, ktoré zlepšujú kvalitu finálneho produktu. Sklo, ktoré vytriedime, priamo v sklárňach rozmelú na malé čiastočky a pridajú do zmesi, z ktorej sa vyrábajú fľaše, nádoby, poháre a všetky ďalšie produkty. Tieto čiastočky nahradia až 25 % kremičitého piesku; a sklo nie je limitované počtom cyklov recyklácie – je možné ho recyklovať donekonečna.
Zelený kontajner slúži na zbieranie:
ÁNO
  • sklenené fľaše
  • poháre
  • nádoby, obaly a predmety zo skla
  • sklenené nádoby od kozmetiky
  • okenné sklo
  • sklá z okuliarov
NIE
  • zrkadlo
  • drôtované sklo
  • plexisklo
  • žiarovky/žiarivky
  • sklo z automobilu
  • vrchnáky sklenených fliaš (ako sú korkové zátky)

Kov

Najčastejšie používame hliník (ako alobal či plechovky) a železo (konzervy). Ich výroba je finančne i energeticky náročná, zdroje sú obmedzené a ťažba poškodzuje prírodu a životné prostredie. No rovnako ako sklo, aj kovy môžeme recyklovať donekonečna a ich vlastnosti sa nestratia.
Ich spôsob zberu v mestách je rôzny – buď ich môžete vhadzovať do samostatných červených kontajnerov, niekde ich zberajú spolu s plastom. V Bratislave patria železné plechovky do zmesového odpadu (teda klasického bežného kontajnera), kde ich silným magnetom vytriedia v spaľovni, hliníkové plechovky (od nápojov) do žltého kontajnera; avšak tenkostenný hliník treba zaniesť do zberného dvora.
Preto si zistite, ako to funguje v meste, kde bývate, no zbierať môžete:
ÁNO
  • konzervy aj “mäkké” konzervy (v ktorých sú niektoré paštéty)
  • plechovky od nápojov
  • kovové vrchnáky z fliaš a pohárov
  • viečka od mliečnych výrobkov
  • čistý (nie mastný!) alobal
NIE
  • obaly od zubných pást
  • kovové obaly od chemikálií
  • batérie
  • staré elektrospotrebiče (patrí na zberný dvor)
Ako som už spomínala na začiatku, recyklovanie nie je najlepším riešením čo robiť s odpadom – tým je iba jeho zníženie. No stále je to lepšia cesta ako hádzať všetko dokopy – zo starého skla a kovov sa môžu vyrobiť nové produkty, a aj vytriedený plast a papier nájdu svoje využitie.