I lived in Bratislava for three years — and although I learned a lot of useful things thanks to university and journalism, I gained a lot of knowledge and broadened my horizons, met dozens of interesting people who enriched me and are still my very good friends, and got to know our capital city — this time of my life was not very happy. I lost myself in Bratislava, I didn’t know where my path was going, and every day I woke up sad and dissatisfied.
About a year and a half ago, just after the beginning of the second-to-last semester at the bachelor’s degree, I finally realized that something was wrong. Not every day can be the best day of my life; but when I looked back and saw how many good and bad days I had in the last year, I realized I need to change something. And soon.
I finished my bachelor’s degree, packed my things, and moved to Zlín. I have changed my life from the bottom — and I have never been happier.
Suddenly leaving something you know is not easy. And not at all am I the kind of adventurous person who isn’t afraid to try new things and face challenges. I’m the opposite of this type. But my big motivation was just that I was afraid if I could manage the next two years in uni and in Bratislava — mentally. Now, after a while, I can say that I wouldn’t handle them — it would totally put me down.
I had a plan and followed it
But let me tell you right now that my first plan, my first dream, failed — also because in my head I planned in detail something that was not very realistic. That is why my second dream and goal were easier to fulfill — and when it had exceeded my expectations, I was even happier.
And when the challenges came, I didn’t give up. I have social anxiety, I hate to meet new people, and it takes me a long time to trust someone enough to allow them to get closer to me, so my beginnings were difficult, costing me a lot of internal strength and often required several attempts. But again — it was all worth it and without hesitation I would do them again.
I changed my mindset
And that is what has changed my whole life. I’ve always been a little pessimistic — it was my protective system, because by expecting the worst, I wasn’t disappointed by a failure. And while I certainly can’t say I’m optimistic now, I look at the world with different eyes. In every situation I try to see some pluses, learn from my own mistakes and I don’t apologize for who I am. I am thankful. For everything — for the city I live in, for people who have been in my life for years, and for those who have just came into it. I am grateful for every new day full of possibilities.
That is my luck. I love Zlín, I love my job, I love the people that the job gave me. I love this new beginning — because now when I compare how many good and bad days I’ve had since moving here, the ratio is exactly the opposite of when I was in Bratislava.
Changing your life is not easy. It will never be easy. But it’s worth it. Trust me.
Tri roky som bývala v Bratislave — a hoci som sa na univerzite a vďaka žurnalistike naučila mnoho užitočných vecí, získala som veľa vedomostí a výrazne som rozšírila svoje obzory, spoznala som desiatky zaujímavých ľudí, ktorí ma obohatili a dodnes sú mojimi dobrými kamarátmi, a spoznala som naše hlavné mesto — toto obdobie môjho života neoznačujem ako veľmi šťastné. V Bratislave som stratila samú seba, nevedela som, kam vedie moja cesta, a každý deň som sa budila smutná a nespokojná.
Približne pred rokom a pol, tesne po začiatku predposledného semestra v bakalárskom stupni, som si konečne uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Nie každý deň môže byť najlepší deň môjho života; ale keď som sa ohliadla späť a videla, koľko dobrých a koľko zlých dní som mala za posledný rok, došlo mi, že asi musím spraviť nejakú zmenu. A lepšie skôr ako neskoro.
Dokončila som bakalársky stupeň, zbalila si veci, a presťahovala sa do Zlína. Od základov som zmenila svoj život — a nikdy som nebola šťastnejšia.
Len tak opustiť niečo, čo poznáte, nie je jednoduché. A ja vôbec nie som ten dobrodružný typ človeka, ktorý sa nebojí skúšať nové veci a čeliť výzvam. Ja som úplný opak tohto typu. No mojou veľkou motiváciou bolo práve to, že som sa bála, či by som zvládla ďalšie dva roky na výške a v Bratislave — po psychickej stránke. Teraz z odstupom času viem povedať, že by som ich nezvládla — úplne by ma to položilo.
Mala som predstavu a išla som za ňou
Ale rovno vám poviem, že moja prvá predstava, môj prvý sen, zlyhal — aj preto, lebo som si v hlave do detailov naplánovala niečo, čo nebolo veľmi reálne. Preto bol môj druhý sen a cieľ viac splniteľný — a keď sa aj prekonali moje očakávania, o to som bola šťastnejšia.
A keď prišla výzva, nevzdávala som sa. Mám sociálnu fóbiu, nerada sa stretávam s novými ľuďmi a dlho mi trvá, pokiaľ začnem niekomu veriť natoľko, aby som si ho k sebe pustila bližšie, preto boli moje začiatky ťažké, stáli ma veľa vnútornej sily a často si vyžiadali aj niekoľko pokusov. Ale opäť — všetky stáli za to a bez váhania by som ich spravila znova.
Zmenila som svoj spôsob myslenia
A to je práve to, čo zmenilo celý môj život. Vždy som bola tak trochu pesimistka — bol to môj ochranný systém, lebo tým, že som čakala to najhoršie, som nebola sklamaná z neúspechu. A hoci určite nemôžem povedať, že by som bola teraz optimistka, pozerám sa na svet inými očami. V každej situácii sa snažím vidieť nejaké plusy, učím sa z vlastných chýb a neospravedlňujem sa za to, kto som. Som vďačná. Za všetko — za mesto, v ktorom bývam, za ľudí, ktorí sú v mojom živote už roky i za tých, ktorí doň prišli len nedávno. Som vďačná za každý nový deň plný možností.
Z toho pramení moje šťastie. Milujem Zlín, milujem svoju prácu, milujem ľudí, ktorých mi tá práca dala. Milujem tento môj nový začiatok — lebo keď teraz porovnám, koľko dobrých a zlých dní som mala odkedy som sa sem presťahovala, tak je ten pomer presne opačne, ako keď som bola v Bratislave.
Zmeniť svoj život nie je ľahké. Nikdy to nebude ľahké. Ale stojí to za to. Verte mi.
