I had stopped eating meat after reading one article, which completely blew my mind, made me cry and I was very disgusted with myself. In a few seconds, my eyes were opened and my whole view on the meat industry totally changed. It was more than three years ago, since then I don’t eat meat, and I don’t even plan on eating it again.
My view on milk was different. Behind a piece of meat I saw a dead animal, but a cow does’t die after it has been milked.
But in the last few months, when I started to be more serious about switching to a completely plant-based diet, I started reading more articles about the dairy industry. Not only it was a big interest of mine, but I also kind of needed some small push and something that would convince me that I don’t need milk in my life.
And I can tell you straight away that the facts which I found and which I’m going to share with you today, brought tears in my eyes and made me feel sick about the whole industry, myself and mainly people.
Because the dairy industry is hiding even more horrible secrets than meat production.
Let’s start with probably the most important information that many people don’t even know, which is that a cow – just like other mammals – produces milk ONLY when it’s pregnant or it feeds its newborn; so it needs milk to feed a baby calf. It’s not like we all thought when we were young, that a cow has milk because it’s a cow and that’s how the world works. No.
Of course, big factory farms don’t want to wait for so long – so they help to fertalize the cows. And you only have to see a few stapshots (like in this video), to understand that it’s a disgusting process that can only be labeled as rape, which makes the stomach turn. Smalles farms are more ethical in this and they don’t use such drastic methods, but nevertheless, people still halp them to reproduce.
The born calf is just an added bonus. Sometimes it is separated from its mother only 24 hours after birth, with causes mental trauma to the cows and they are often crying for days and desperately looking for their calf. But no one cares about it. Since the cow was initially fertilized to produce milk, the calf is rather fed other ways, so the precious milk can be sold. Even in Slovakia, eight-week old calves are fed exclusively by a plant-based diet. But, of course, not forever, because if the calf is a male, they fatten in up and kill it (to make delicious veal, how else). If it’s a female, they put it in the system, and since a heifer is sexually mature by the age of twelve months, it will have the same fate as its mother. And until the end of its life it will produce milk, in a miniature cage where it can’t even turn around.
The times for manual milking are long gone. We want milk quickly and we want a lot of it – that’s why machines, that can milk dozens of cows at the same time took over. In Slovakia, cows are milked twice a day, some even three times a day. They stand next to each other for about an hour, connected to a machine that sucks milk from its udder. A normal domestic cow (which is not in a dairy industry) produces around ten litres of milk per day, but raised cows up to forty litres, because they had to adjust to constant and mass milking. But since that’s definitely not normal or natural, many cows suffer from various inflammations and udder infections that are very painful.
And that’s how blood gets into the milk. But you don’t have to worry about it, because it’s filtered – at least some of it. In Europe, up to 400,000 somatic cells (ie, the cells that are found in blood, often white blood cells) are allowed in one mililitre of milk. In the US it’s 750,000, in Brazil it’s a million. About hormones, thanks to which cows grow more quickly and have more milk, are many debated, because according to some there’s very little of it in milk and they do no harm, according to others they do, but they are there and we drink it.
Free-bred “domestic” cows live up to twenty years. But the cows which serve the dairy industry, die after four years of life. And that’s mainly because they are simply “too spent” and are maximally exhaused – because they give birth again and again, because we milk them few times a day, because we feed them artificially, so they gain weight nicely, but no one thinks about the fact that their bones can’t catch up such huge weight gain. Gradually, their milk production slows down, and since they are no longer “working” at one hundred percent, they go to the slaughterhouse because they are just taking up space.
Would you have a cup of breast milk in the morning? A thought like this makes many people cringe – so why does this seem disgusting to us, but with a smile and pleasure we drink milk that is supposted to help baby calves grow, and is by no means intended for human consumption? We think milk is super healthy and very necessary for a right growth of children, but absolutely no one looks at how much are cows suffering.
Even in regular supermarkets you can find vegan alternatives – plant-based milk and soy yogurts, which are not at all many times more expensive than dairy products. And when you go shopping the next time, think throughoutly whether a piece of cheese is worth the pain in cows that are standing in their miniature cage a few kilometres from you and their milk was sucked out.
Mäso som prestala jesť po jednom článku, ktorý ma úplne rozhodil, rozplakal a bola som sama zo seba maximálne znechutená. Behom pár sekúnd sa mi otvorili oči a zmenil sa mi celý pohľad na mäsopriemysel. Bolo to pred viac ako tromi rokmi, odvtedy mäso nejem, a ani náhodou sa k tomu neplánujem vrátiť.
Môj pohľad na mlieko bol však iný. Za kusom mäsa na tanieri som videla mŕtve zviera, ale krava predsa neumrie, keď je podojená.
No až v posledných mesiacoch, keď som sa seriózne začala pohrávať s myšlienkou definitívneho prechodu na výlučne rastlinnú stravu, som si začala čítať aj viac článkov o mliekarenskom priemysle. Nielenže ma to nesmierne zaujímalo, ale asi som potrebovala aj nejaké postrčenie a niečo, čo by ma presvedčilo, že mlieko k životu nepotrebujem.
A rovno vám poviem, že fakty, ktoré som sa dozvedela, a o ktoré sa s vami dnes podelím, mi vohnali slzy do očí a bolo mi z celého tohto priemyslu, zo seba a najmä z ľudí zle.
Pretože mliekarensky priemysel v sebe skrýva asi ešte viac hrôzy ako produkcia mäsa.
Začnem asi najpodstatnejšou informáciou, ktorú mnoho ľudí ani nevie, a to je to, že krava – rovnako ako iné cicavce – produkuje mlieko LEN vtedy, keď je tehotná alebo kŕmi svoje mláďa; teda mlieko potrebuje na výživu malého teliatka. Nie je to tak, ako sme si asi všetci v detstve mysleli, že krava má mlieko preto, lebo je to krava a takto proste funguje svet. Nie.
Samozrejme, že sa veľkochovom nechce čakať – preto kravy oplodňujú umelo. A stačí len pár snímok (napríklad v tomto videu), aby ste pochopili, že to je nechutný proces, ktorý sa nedá pomenovať nijako inak ako znásilňovanie, a z ktorého sa dvíha žalúdok. Malochovy sú v tomto trošku etickejšie a nepoužívajú až také drastické metódy, no tak či tak ľudia rozmnožovaniu napomáhajú.
Narodené teľa je len taký pridaný bonus. Od matky ho oddelia niekedy aj 24 hodín po pôrode, čo spôsobuje kravám psychickú traumu a často plačú i celé dni a zúfalo hľadajú svoje teliatko. Ale to nikoho nezaujíma. Keďže krava bola prvotne oplodnená preto, aby produkovala mlieko, teľa radšej prikrmujú inými spôsobmi, aby mohlo drahocenné mlieko ísť na predaj. Aj na Slovensku sú osemtýždňové teľatá kŕmené už len výlučne rastlinnou stravou. Ale, samozrejme, nie navždy, pretože ak je narodené teľa mužského pohlavia, pekne ho rýchlo vykŕmia a zabijú (na vynikajúcu teľacinu, ako inak). Ak je ženského, pekne ju zaradia do systému, a keďže je jalovica pohlavne dospelá už v dvanástich mesiacoch, dočká sa rovnakého osudu ako jej matka. A až do konca života bude produkovať mlieko, v miniatúrnej klietke, kde sa nevie ani otočiť.
Ručnému dojeniu už dávno odzvonilo. Mlieko chceme rýchlo a chceme ho veľa – preto na rad prišli stroje, ktoré vedia naraz podojiť desiatky kráv. Na Slovensku sú kravy dojené dvakrát denne, niektoré až trikrát denne. Stoja vedľa seba približne hodinu, napojené na stroj, ktorý im z vemena násilne odsáva mlieko. Normálna domáca krava (teda taká, ktorá neslúži mliekarenskému priemyslu), vyprodukuje denne okolo desať litrov mlieka, no chované kravy až štyridsať litrov, pretože neustálemu a hromadného dojeniu sa museli prispôsobiť aj ich mliečne žľazy. No keďže to ani náhodou nie je normálne alebo prirodzené, mnoho kráv trpí na rôzne zápaly a infekcie vemena, ktoré sú veľmi bolestivé.
A tak sa do mlieka dostáva krv. Ale toho sa predsa nemusíte báť, pretože sa filtruje – teda aspoň do istej miery. V Európe je povolených až 400 000 somatických buniek (teda buniek, ktoré sa nachádzajú v krvi, často sú to biele krvinky) v jednom mililitri mlieka. V USA je to 750 000, v Brazílii až milión. O hormónoch, vďaka ktorým kravy rastú rýchlejšie a majú viac mlieka, sú vedené rôzne diskusie, pretože podľa niektorých ich je v mlieku veľmi málo a neškodia, podľa iných zase áno, no každopádne v tom mlieku sú a my to potom pijeme.
Voľne chované “domáce” kravy sa dožívajú aj dvadsať rokov. No kravy, ktoré slúžia mliekarenskemu priemyslu, umierajú už po štyroch rokoch života. A to hlavne preto, lebo už jednoducho nevládzu a sú maximálne vyčerpané – z toho, že dookola a dookola rodia mláďatá, z toho, že ich niekoľkokrát denne dojíme, z toho, že ich umelo kŕmime, aby pekne priberali, no nemyslí sa na to, že ich kosti nestíhajú nasledovať takéto priberanie na hmotnosti. Postupne sa znižuje ich produkcia mlieka, a keďže už “nepracujú” na sto percent, idú do bitúnku, pretože už len zaberajú miesto.
Dali by ste si ráno pohár materského mlieka? Asi sa pri tejto predstave väčšina ľudí strasie – tak prečo sa nám toto zdá byť nechutné, ale s úsmevom a potešením pijeme mlieko, ktoré má pomáhať teliatkam rásť, a ani náhodou nie je určené pre ľudskú konzumáciu? Máme vsugerovanú predstavu, že mliečko je zdravé a veľmi potrebné pre správny rast detí, ale absolútne nikto sa nepozerá na to, ako trpia kravy.
Už aj v bežných supermarketoch nájdete vegánske alternatívy – rastlinné mlieko a sójové jogurty, ktoré vôbec nie sú niekoľkonásobne drahšie ako mliečne výrobky. A pri najbližšom nakupovaní si poriadne premyslite, či vám ten kúsok syra stojí za to, aby niekoľko kilometrov od vás stáli kravy vo svojej miniatúrnej klietke a denne im bolo nasilu odsávané mlieko.
