V poslednej dobe sa s pojmami “rozložiteľný” a “kompostovateľný” stretávame čoraz viac. Do “zelenej vlny” sa zapojili stovky značiek a reťazcov, a snažia sa znížiť svoj dopad na životné prostredia, viac sa sústredia na ochranu prírody a zdrojov a volia ekologickejšie cesty. Pod to spadá aj výber lepších obalov alebo samotných materiálov, z ktorých je produkt vyrobený — ako papierové obaly, drevené rúčky zubných kefiek, ale aj náhrady jednorazového príboru a tanierov z buničiny alebo vrecia do koša na odpad.
Používanie týchto pojmov ale spadá pod greenwashing — teda marketingový ťah, ktorý v spotrebiteľovi vyvoláva pocit, že si kupuje ekologickejšiu variantu produktu, ktorá je často aj za vyššiu cenu. Problém greenwashingu je ten, že sa spolieha na nedostatočnú informovanosť zákazníka. Spotrebiteľ sa nechá zlákať zeleným obalom, označením “EKO”, vyobrazením prírody a podobne, a verí, že produkt, ktorý si kupuje, je lepší a ekologickejší, ale pravda je niekde úplne inde.
To isté nastáva aj pri vyššie spomenutých pojmoch. Mnoho ľudí v nich nemá úplne jasno a nevidí medzi nimi až taký rozdiel; prípadne ich považuje za synonymá. Ale “rozložiteľný” a “kompostovateľný” ani zďaleka neznamená to isté.
Aký je medzi pojmami rozdiel?
Rozdiel medzi produktami alebo výrobkami, ktoré sú v prírode rozložiteľné, a tými, ktoré sú kompostovateľné, spočíva v spôsobe, ako prebieha ich degradácia. To závisí od podmienok, v ktorých rozklad nastáva, v tom, ako dlho trvá, a hlavne v tom, aký je finálny výsledok rozkladu.
Kompostovateľný výrobok sa pod vplyvom tepla, kyslíka a mikroorganizmov za pomerne krátke obdobie rozloží na čiastočky, ktoré buď nijako neovplyvňujú okolitý ekosystém, alebo mu dokonca pomáhajú. Príkladom sú bambusové zubné kefky, ktorých telo sa z prírode rozloží ako akékoľvek iné drevo, alebo aj tričko z organickej bavlny — to organizmy žijúce v pôde (ako dážďovky a hmyz) skonzumujú ako potravu a po tričku neostane ani stopy.
Na rozdiel od toho, aj keď názov možno evokuje niečo iné, rozložiteľné produkty sa v prírode úplne nerozložia. Na degradáciu tiež vyžadujú teplo, kyslík a prítomnosť mikroorganizmov, ale tento proces trvá niekoľkonásobne dlhšie, a aj napriek tomu sa mnohé ani nikdy nerozložia. Ak by sme do zeme zakopali napríklad fľašu vyrobenú z rozložiteľného plastu, tak postupom času a vonkajších faktorov by sa rozpadla na menšie a menšie kúsky, ale nikdy by sa úplne nestratia.
V istom zmysle je už aj tak väčšina výrobkov rozložiteľná. Aj plastová taška sa raz rozloží; i keď to bude trvať desiatky rokov, výsledkom budú maličké čiastočky mikroplastov. Kľúčovým faktorom je ale to, za aké dlhé obdobie sa produkt rozloží — niekde stačí pár mesiacov, iné veci sa rozkladajú aj storočie.
Čo z toho je lepšie?
Z tohto sa môže zdať, je kompostovateľné výrobky sú tá správna cesta. Ale dôležité je poznamenať, že je obrovský rozdiel, či produkt skončí v komposte alebo na skládke. Industriálny kompostér si s kompostovateľným vreckom so zvyškami zeleniny a ovocia ľahko poradí. Ale ak rovnaké vrecko hodíte do zmesového odpadu, putuje na skládku a skončí zahrabané v hore ďalších odpadkov. Tak je úplne jedno, či je kompostovateľné, rozložiteľné alebo hocijaké iné, pretože odpad na skládkach sa nikdy poriadne nerozloží, rozklad trvá strašne dlho a vylučujú sa pri ňom nebezpečné emisie metánu a oxidu uhličitého. Preto ak siahnete po kompostovateľných výrobkoch, po spotrebovaní ich dajte do domáceho alebo mestského kompostu.
Najlepším riešením stále ostáva kupovať veci bez obalu vždy, keď sa to dá. Nakupujte v obchodoch, kde si potraviny viete kúpiť do vlastných vreciek alebo dóz, kupujte čapovanú drogériu a kozmetiku predávanú bez zbytočných obalov, aj oblečenie kupujte od menších výrobcov, ktorí minimalizujú množstvo odpadu.
