Ako sa učím spomaliť a čo mi pri tom pomáha

Minimalizmus ide ruka v ruke s pomalým životným štýlom. Ten sa sústredí na uvedomelé bytie a žitie v danom okamihu — bez zbytočností a rozptyľovania. Ako cieľ to má dané mnoho z nás, všetci si hovoríme, že čas ide príliš rýchlo a musíme sa naučiť vychutnávať si prítomnosť, no čo pre to reálne robíme? Naozaj sa snažíme žiť pomalšie?

Vždy som bola človek, ktorý sa pozeral dva kroky pred seba. Nemám rada prekvapenia, neviem dobre reagovať v neznámych situáciách, môj prvý inštinkt je panika a s úzkosťou bojujem už roky. Okrem toho mám rada poriadok a vytváranie rôznych zoznamov je pre mňa pôžitkom; takže detailné plánovanie bolo pre mňa vždy prirodzené. Len čo dosiahnem zadaný cieľ, hneď sa obzerám, čo by som splnila ďalej.

Možno je to dobré v tom, že ma to vždy posúva dopredu, no má to viacero nevýhod. Nedovolím tak samej sebe vychutnať si splnenie cieľa, a dobrý pocit z víťazstva vystrieda ďalšia frustrácia z toho, keď sa mi niečo nedarí a nevidím hneď výsledky. A keďže v posledných týždňoch mi môj psychický i fyzický stav dávajú značne najavo, že tento prístup nie je v poriadku, snažím sa spomaliť. Pomáha mi k tomu zopár jednoduchých činností.

I keď moje dôvody k tomu nie sú úplne ideálne, tak tento tip zaručene pomáha. Hoci len minútka, kedy sa nesústredím na nič iné iba na to, aby som dýchala správne — zhlboka a do bránice. Chce to veľa cviku, najmä ak máte tiež problém, že vaše myšlienky utekajú kade-tade. No doprajte samy sebe chvíľku, kedy zabudnete na okolitý svet, budete cítiť, ako vám bije srdce a ako vám vzduch zapĺňa pľúca. Pomôže vám to uvoľniť sa, spomalíte a trochu sa vám prečistí hlava.

Vždy som mala problém s udržaním pozornosti a stačí mi veľmi málo na to, aby ma niečo rozptýlilo. Keď som si pri práci začala vypínať zvuk na mobile a nechávať ho v tichom režime, zistila som, ako veľmi to zvyšuje moju produktivitu. Už žiadne rozptyľujúce upozornenia. Mobil mám síce stále pri sebe, takže ak by sa niečo dialo a niekto sa mi snažil dovolať, vie ma zastihnúť. Ale inak moju prácu už neprerušujú správy z Instagramu, prichádzajúce maily alebo upozornenia z iných aplikácií.

Ale priznám sa, že na mojej “závislosti” na Instagrame stále iba pracujem. Je to beh na dlhú trať, pretože hľadanie rovnováhy medzi obyčajnou kontrolou noviniek, prípadne pridania príspevku a interakcia, oproti nekonečnému scrollovaniu, je skutočne ťažké.

Kedysi som zvykla jógu cvičiť naozaj každý deň, potom som od toho upustila. Doteraz sa mi k môjmu niekdajšiemu zvyku akosi ťažko vracia späť. Ale snažím sa. Pár minút, kedy sa večer ponaťahujem, uvoľním svaly na chrbte a krku a som iba sama so sebou, si užívam čím ďalej, tým viac. Prirodzene sa pri tom unavím, takže sa mi lepšie a rýchlejšie zaspáva, postupne opäť získavam svoju flexibilitu a aj moja myseľ mi je vďačná.

A až ľutujem, že som nezačala skôr! Jasnou výhodou je to, že sa mi konečne darí ako-tak dobiehať svoj knižný cieľ na rok 2021. No tým, že knihy počúvam pri všetkých činnostiach, kedy sa nemusím plne sústrediť na niečo iné, sa mi tieto aktivity spĺňajú jednoduchšie. A pomalšie. Čo je dobrá vec, lebo už sa neženiem za tým, aby som ich mala čo najskôr hotové. Audioknihy počúvam počas cesty autobusom, kedy sa počas tejto polhodinky ponorím do príbehu a vnímam svoje okolie, počúvam pri upratovaní a varení. Počúvam aj pri jóge, kedy mi to pomáha sústrediť svoje myšlienky iba na dej. A keďže je dej často pútavý a napínavý, čoraz častejšie sa mi stáva, že len tak ležím na posteli alebo sedím v kresle, počúvam a oddychujem. Takže ak ste audioknihy ešte nevyskúšali, vrelo odporúčam.