I wrote the last post of this type before all this madness in the world broke out. At the beginning of March, everything was still fine, there was no indication that the situation would worsen to such an extent that my daily stereotype would change rapidly. Suddenly I got stuck in a country where I don’t know almost anyone, more or less completely alone, a little lost and most of all scared. And I will honestly tell you that I have never been more grateful for all the modern technology of today, thanks to which I wasn’t cut off from my family and friends at home in Slovakia, and even though we were not together, we could be in touch every day. That, and all those who kept me company in Zlín, for which I thank them from the bottom of my heart, got me through this difficult period.
I’m glad things are going back to normal. Although I’m a little disappointed that we spent April and most of May locked in at home, because of that I missed my favourite season of the year and didn’t get to enjoy the blossoming cherry trees, dandelion meadows, and spring breezes, but there are worse things in the world. It’s getting warmer outside, the days are getting longer and I am looking forward to what summer in Zlín will look like.
I’m gradually returning to how I worked in February. It’s not as easy as I would like — somehow I quickly got used to slow and free days, when I could get out of bed even around lunch, I didn’t have to hurry anywhere and I didn’t force myself into anything. By going to work again now, I have to find a balance again between my job, the blog, the etsy shop and all the other free-time activities.
When it comes to the blog, thanks to the fact that I was at home for two months, I managed to create a system for posting twice a week, always on Mondays and Fridays, which I’m happy about and I hope I can keep it. Simply The Studio is doing great just as well — which brings me great joy. Every order puts a smile on my face, tears well up in my eyes while reading the reviews, and sometimes I don’t believe how lucky I am that this is a reality and I have the opportunity to do what I love.
In recent months, however, another thing has been added to this — the BERIVAS website. The project, which we founded together with Ivka from the blog truwomanpink and Iva from ivannamalik, is still only at the beginning of its journey, but all three of us are super excited about it and we are happy from the positive responses. Our goal is to create a place full of inspiration from different areas; and we will be very happy if you support us by following us on social media or subscribing to the newsletter!
In addition, I’m again looking for a way to reading, which I inadvertently abandoned. Although many people around me used social distancing for books and read several works at once, I could not concentrate on words and stories. Instead, I found my comfort in FRIENDS and watching films.
Little things make me happy. Things I didn’t see in years — like the smell of the air after a night storm, long walks to the city, or the fact that birds outside like to sit in the trees right by my window and chirp since the morning; or things that are completely ordinary at first glance, but they bring me indescribable happiness — mango sorbet, my new armchair (the best investment ever), the fact that on Saturday after four months I will see my parents and sister and I can’t wait when we will be together as a whole family again, morning texts or sweet apricots and blueberries. How much love and gratitude I have felt in the last weeks cannot even be described; and I hope this feeling doesn’t go away so soon.
Posledný článok tohto typu som písala ešte predtým, než vo svete vypuklo všetko to šialenstvo. Začiatkom marca bolo ešte všetko v pohode, nič nenaznačovalo tomu, že sa situácia zhorší natoľko, že sa môj každodenný stereotyp rapídne zmení. Zrazu som uviazla v krajine, kde takmer nikoho nepoznám, viac-menej úplne sama, trochu stratená a hlavne vystrašená. A úprimne vám poviem, že som nikdy nebola viac vďačná za všetky vymoženosti dnešnej doby, vďaka ktorým som neostala nadobro odstrihnutá od rodiny a kamarátov doma na Slovensku, a i keď sme neboli spolu, mohli sme byť každý deň v kontakte. To i všetci tí, ktorí mi robili spoločnosť i v Zlíne, za čo im zo srdca ďakujem, ma dostalo cez toho náročné obdobie.
Som rada, že sa veci dostávajú do normálu. Hoci som trochu sklamaná, že kvôli tomu, že sme apríl a väčšinu mája strávili zamknutí doma, som premeškala moje obľúbené ročné obdobie a nevychutnala si rozkvitnuté čerešňové stromy, lúky posiate púpavami a jarný vánok, ale sú aj horšie veci. Vonku sa otepľuje, dni sa predlžujú a ja sa teším, ako bude vyzerať leto v Zlíne.
Postupne sa vraciam k tomu, ako som fungovala ešte vo februári. Nie je to také jednoduché, ako by som chcela — akosi rýchlo som si zvykla na pomalé a voľné dni, kedy som si mohla vstať z postele pokojne aj okolo obeda, nikam som sa nemusela ponáhľať a do ničoho som sa nenútila. Tým, že teraz opäť chodím do práce, musím opäť nájsť rovnováhu medzi ňou, blogom, etsy shopom a všetkými ďalšími voľnočasovými aktivitami.
Čo sa blogu týka, vďaka tomu, že som bola dva mesiace doma, sa mi opäť podarilo nabehnúť na systém pridávania článkov dvakrát do týždňa vždy v pondelky a piatky, z čoho sa teším a dúfam, že sa mi to podarí udržať aj naďalej. Rovnako dobre sa darí aj Simply The Studio — čo mi prináša obrovskú radosť. Každá objednávka mi vyčarí úsmev na perách, pri recenziách sa mi tisnú slzy do očí a niekedy až neverím tomu, aké mám šťastie, že toto je naozaj skutočnosť a ja mám možnosť robiť to, čo milujem.
V priebehu posledných mesiacov k tomu ale pribudla ďalšia vec, ktorej sa venujem — a to web BERIVAS. Projekt, ktorý sme založili spolu s Ivkou z blogu truwomanpink a Ivou z ivannamalik, je síce stále iba na začiatku svojej cesty, ale všetky tri sme z neho úplne nadšené a tešíme sa pozitívnym ohlasom. Našim cieľom je vytvoriť miesto plné inšpirácie z rôznych oblastí; a budeme veľmi rady, ak nás podporíte sledovaním na sociálnych sieťach alebo odberom newslettru!
Okrem toho opäť hľadám cestu k čítaniu, od ktorého som nechcene upustila. Hoci mnohí ľudia v mojom okolí využili social distancing na knihy a prečítali hneď niekoľko diel, ja som sa nevedela sústrediť na slová a príbehy. Namiesto toho som našla útočisko vo FRIENDS a pozeraní filmov.
Teším sa z maličkostí. Z vecí, ktoré som roky akosi nevidela — ako je vôňa vzduchu po nočnej búrke, dlhé prechádzky do mesta či to, že vtáky vonku s obľubou sedia na stromoch rovno za mojim oknom a už od rána čvirikajú; alebo veci, ktoré sú na prvý pohľad úplne obyčajné, no mne prinášajú neopísateľné šťastie — mangový sorbet, moje nové kreslo (najlepšia investícia ever), to, že v sobotu po štyroch mesiacoch uvidím rodičov a sestru a už sa neviem dočkať, kedy budeme opäť celá rodina spolu, morning texts alebo sladké marhule a čučoriedky. To, koľko lásky a vďačnosti cítim v posledných týždňoch sa ani nedá opísať; a dúfam, že tento pocit, tak skoro nepominie.
